Statíny zvyšujú riziko cukrovky o 38%
Dr. Josepha Mercola, 29. júna 2022
Podľa správy amerického ministerstva zdravotníctva a sociálnych služieb z roku 20201 malo v roku 2018 diagnostikovanú alebo nediagnostikovanú cukrovku 34,1 milióna dospelých Američanov. Mužov bolo o niečo viac ako žien a bielych, nehispánskych ľudí s cukrovkou bolo viac ako černochov, Ázijcov alebo Hispáncov spolu.
Podľa údajov Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (Centers for Disease Control and Prevention,2 ) len o dva roky neskôr tieto čísla vzrástli, pričom 37,3 milióna ľudí má diagnostikovanú a nediagnostikovanú cukrovku. Celkovo 96 miliónov ľudí starších ako 18 rokov má prediabetes, čo predstavuje 38% dospelej populácie USA.
Tieto čísla dokazujú, že cukrovka v USA už dosahuje epidemické rozmery. V štúdii uverejnenej v časopise British Journal of Clinical Pharmacology3 sa zistilo, že dospelí užívajúci statínové lieky na kontrolu hladiny cholesterolu majú vyššie riziko vzniku inzulínovej rezistencie a cukrovky 2. typu ako bežná populácia. Vedci však opakovane nenašli dôkaz, že vysoká hladina cholesterolu je rizikovým faktorom kardiovaskulárnych ochorení.
Ako som už uviedol v mnohých predchádzajúcich článkoch, oveľa väčší vplyv na riziko kardiovaskulárnych ochorení majú tri faktory, ktoré sú do určitej miery vzájomne prepojené. Sú to inzulínová rezistencia,4 chronický zápal5 a vysoká hladina železa.6 Bohužiaľ, na tieto primárne faktory sa konvenčná medicína pri prevencii a liečbe kardiovaskulárnych ochorení zameriava len zriedka.
Namiesto toho sú statíny, nazývané aj lieky na zníženie cholesterolu, v západnej medicíne obranou, vďaka čomu tento liek kedysi získal neslávny titul najzisko-vejšieho lieku. Dr. Malcolm Kendrick7 je všeobecný lekár v Cheshire v Anglicku a autor troch kníh vrátane "Statínový národ, Statínové lieky: Poškodenie miliónov ľudí v novom odvážnom post-zdravotnom svete" (Damaging Millions in a Brave New Post-Health World). Odhaduje, že farmaceutický priemysel zarobil na statínoch viac ako 1 bilión dolárov.
Statíny zvyšujú riziko cukrovky o 38 %
Tím z Erasmus University Medical Center v Holandsku uverejnil výsledky štúdie v časopise British Journal of Clinical Pharmacology.8 Vedci napísali, že viaceré epidemiologické štúdie preukázali súvislosť medzi statínmi a cukrovkou, ale tento tím sa snažil analyzovať súvisiace glykemické znaky s cukrovkou 2. typu.
Do Rotterdamskej štúdie bolo zaradených 9,535 ľudí, ktorí na začiatku štúdie nemali cukrovku. Účastníkov sledovali 15 rokov a zistili, že tí, ktorí užívali statínové lieky, mali vyššiu koncentráciu inzulínu v sére nalačno a inzulínovú rezistenciu v porovnaní s tými, ktorí statíny nikdy neužívali.
To bolo spojené s 38% zvýšeným rizikom vzniku cukrovky 2. typu. Výskumníci dospeli k záveru: "Osoby užívajúce statíny môžu byť vystavené vyššiemu riziku hyperglykémie, inzulínovej rezistencie a nakoniec aj diabetu 2. typu. Dôsledné preventívne stratégie, ako je kontrola glykémie a zníženie hmotnosti u pacientov pri začatí liečby statínmi, by mohli pomôcť minimalizovať riziko vzniku diabetu."
Bohužiaľ, mechanizmus, ktorým statíny vyvolávajú cukrovku 2. typu, nebol úplne identifikovaný a nemusí súvisieť s obezitou. Vedci tiež identifikovali zdravotný stav nazývaný metabolicky obézny, ale s normálnou hmotnosťou (MONW),9 , čo je podskupina populácie, ktorá má zhoršenú citlivosť na inzulín a vyššie riziko cukrovky, pričom má normálnu hmotnosť.
V takomto prípade sa zdá, že pacient má normálnu hmotnosť, ale má zhoršenú citlivosť na inzulín, takže zníženie hmotnosti by nebolo účinným prostriedkom na zníženie rizika cukrovky 2. typu. Aj nedávny výskum priniesol rovnaké výsledky – osoby užívajúce statínové lieky majú vyššie riziko vzniku cukrovky 2. typu.
Vedci navrhli viacero dôvodov10 zvýšeného rizika cukrovky u osôb užívajúcich statíny, vrátane zhoršenej citlivosti na inzulín a zníženej sekrécie inzulínu z beta buniek pankreasu. V jednej práci uverejnenej v časopise International Journal of Molecular Science11 v roku 2020 sa preskúmali mechanizmy, ktorými statíny zrejme zvyšujú riziko. Medzi ne patril vplyv na epigenetiku prostredníctvom rozdielnej expresie mikroRNA.
Ďalšia štúdia12 uverejnená v tom istom roku skúmala úlohu epigenetiky porovnaním metylácie DNA u pacientov, ktorí užívali statíny, a u tých, ktorí ich neužívali. Zozbierali dôkazy z piatich kohortových štúdií, ktoré zahŕňali 8,270 účastníkov, a zistili, že metylácia DNA prispieva k účinku, ktorý majú statínové lieky na inzulínové vlastnosti.
Statíny tiež zvyšujú riziko kardiovaskulárnych príhod
Tretia retrospektívna kohortová štúdia13 skúmala výsledky 13,698 pacientov, ktorí boli rovnomerne rozdelení medzi užívateľov statínov a pacientov, ktorí statíny neužívali. Účastníci nemali v roku 2005, keď sa štúdia začala, aterosklerotické kardiovaskulárne ochorenie ani diabetes. Skupina bola sledovaná do roku 2013 a vyhodnocovala sa z hľadiska rizika vzniku cukrovky 2. typu.
Výsledky odhalili, že užívatelia statínov mali významne vyššie riziko vzniku nového diabetu 2. typu ako neužívatelia. Výskumníci rozdelili riziko podľa statínových liekov a zistili, že päťročné užívanie bolo spojené s vyšším rizikom pre tých, ktorí užívali simvastatín (Zocor), tesne nasledovaný atorvastatínom (Lipitor).14
V januári 2021, keď bola pandémia mediálnej búrky v plnom prúde, bola v časopise Atherosclerosis uverejnená štúdia,15 ktorá ukázala, že ľudia užívajúci statínové lieky majú vyššiu mieru kardiovaskulárnych príhod ako tí, ktorí statíny neužívali. Je to významné, keďže statíny majú znižovať mieru výskytu kardiovaskulárnych príhod.
Výskumníci použili skóre vápnika v koronárnych tepnách (CAC), čo je neinvazívne CT vyšetrenie určené na zisťovanie nánosov plaku v koronárnych tepnách. Nazýva sa aj skóre vápnika v srdci,16 calcium scan alebo Agatstonovo skóre.17 Toto skóre sa často používa na výpočet rizika vzniku ischemickej choroby srdca. Vedci napísali,18 že statíny môžu zvyšovať kalcifikáciu, ale snažili sa preskúmať prognostický význam skóre CAC pri užívaní statínových liekov.
Porovnávali užívateľov statínov u 28,025 pacientov vo veku 40 až 75 rokov. Takmer 11 mesiacov po zverejnení výsledkov Tucker Goodrich extrahoval surové údaje19 z tabuľky 1 do grafického znázornenia, ktoré ukázalo, že len v najvyššom rozsahu skóre CAC 400 a viac boli údaje medzi užívateľmi a neužívateľmi statínov takmer identické.
Inak mali tí, ktorí užívali statíny, vždy viac kardiovaskulárnych príhod ako tí, ktorí ich neužívali. Výskumníci dospeli k záveru: "Skóre CAC si zachováva spoľahlivú predikciu rizika u užívateľov statínov a meniaci sa vzťah hustoty CAC s výsledkami môže vysvetľovať o niečo slabší vzťah CAC s výsledkami u užívateľov statínov."20
Výskumníci uznávajú, že bolo známe len východiskové skóre CAC, takže nemohli vyhodnotiť, či statíny ovplyvňujú progresiu kalcifikácie. Skóre sa pohybuje v rozmedzí21 od nuly do viac ako 400, pričom nula znamená žiadny plak a nízke riziko infarktu, 100 je pre pacientov s miernym srdcovým ochorením a stredným rizikom infarktu a rozmedzie od 101 do 400 predstavuje množstvo plaku, ktoré by mohlo zablokovať koronárnu tepnu.
Napriek nespracovaným údajom iní navrhli, aby22 pacienti mali viac ako jedno skóre CAC, ktoré ich vystaví rovnakému žiareniu ako 10 röntgenových snímok,23 pretože tieto informácie môžu zmeniť výsledky štúdie, ktoré by ukázali, že statíny mali určité výhody a znížili kalcifikovaný plak. Nemohlo by to však zmeniť hrubé čísla, ktoré ukázali, že ľudia užívajúci statíny zomierali častejšie ako tí, ktorí ich neužívali.
Zavádzanie dôkazmi zvyšuje zisky veľkých farmaceutických spoločností
Vo svojom recenzovanom prehľade z roku 2018,24 "Statínové vojny: zavádzali nás v súvislosti s dôkazmi?" uverejnenom v časopise British Journal of Sports Medicine, sa doktorka Maryanne Demasiová, bývalá lekárka, ktorá sa stala investigatívnou reportérkou v oblasti zdravia, venuje niektorým pretrvávajúcim kontroverziám.
Demasiovej článok je síce za paywallom (platobnou bránou), ale svoje argumenty uvádza v prezentácii na univerzite v Sydney.25 Medzi nimi je aj skutočnosť, že "statínové impérium" je postavené na predpisovaní týchto liekov ľuďom, ktorí ich v skutočnosti nepotrebujú a pravdepodobne budú trpieť vedľajšími účinkami bez toho, aby získali akýkoľvek prínos.
Niektorí napríklad odporúčajú, aby sa statíny podávali každému vo veku nad 50 rokov bez ohľadu na hladinu cholesterolu. Iní navrhovali skríning a dávkovanie malým deťom. Ešte škandalóznejšie návrhy z posledných rokov zahŕňajú statínové "koreniny" v hamburgerových prevádzkach, ktoré majú pôsobiť proti negatívnym účinkom jedla vo fastfoodoch", a pridávanie statínov do mestských vodovodov.
Lekári sa v súčasnosti zväčša delia na dva tábory: jedni tvrdia, že statíny sú život zachraňujúce a dostatočne bezpečné pre každého, a druhý, že sú zväčša zbytočné a škodlivé. Ako došlo k takémuto rozdeleniu, keď všetci majú prístup k rovnakému výskumu a údajom?
Demasiová naznačuje, že ak chcete pochopiť, ako je možné, že sa zdravotníci v tejto otázke tak rozchádzajú, musíte sledovať peniaze. Náklady na vývoj nového lieku a jeho schválenie na trhu presahujú 2,5 miliardy dolárov. "Účinným spôsobom, ako urýchliť zisky spoločnosti, je rozšíriť indikácie existujúceho lieku," hovorí26 Demasiová, a presne to sa stalo v prípade statínov.
Jednoduchou revíziou definície "vysokého cholesterolu", ktorá sa uskutočnila v roku 2000 a potom v roku 2004, sa milióny ľudí stali oprávnenými na liečbu statínmi bez akéhokoľvek dôkazu, že by im to prospelo.
Ukázalo sa, že osem z deviatich členov panelu amerického Národného cholesterolového vzdelávacieho programu zodpovedných za tieto revízie malo "priame finančné väzby na výrobcov statínov", hovorí27 Demasiová, a toto verejné odhalenie zasialo prvé semienko podozrenia v mysliach mnohých ľudí.
"Samotnou podstatou vedy je jej spornosť," poznamenáva Demasiová. "Musíme byť schopní spochybňovať a opätovne spochybňovať vedecké výsledky, aby sme zabezpečili ich reprodukovateľnosť a legitímnosť." Podľa Demasiovej však klinické skúšky statínov sprevádzal "mrak tajomstva", keďže prvotné údaje o vedľajších účinkoch neboli nikdy zverejnené verejnosti ani iným vedcom.
Tieto údaje má k dispozícii skupina Cholesterol Treatment Trialists (CTT) Collaboration na CTSU v Oxforde pod vedením Roryho Collinsa, ktorá pravidelne uverejňuje metaanalýzy inak nedostupných údajov. Hoci CTT tvrdí, že je nezávislou organizáciou, od výrobcov statínov dostala viac ako 260 miliónov libier.
Ako zistiť a znížiť riziko ochorenia srdca
Ako som už spomínal, je dôležité používať jednoduché domáce stratégie na normalizáciu hladiny cholesterolu a cukru v krvi. Domnievam sa, že meranie celkového cholesterolu má malý prínos pri hodnotení rizika srdcových ochorení, pokiaľ celkové číslo nie je vyššie ako 300.
V niektorých prípadoch je vysoký cholesterol problémom, ak sú lipoproteíny s nízkou hustotou (LDL) alebo triglyceridy vysoké a lipoproteíny s vysokou hustotou (HDL) nízke. Svoje riziko dokážete lepšie vyhodnotiť na základe dvoch nižšie uvedených pomerov v kombinácii s ďalšími faktormi životného štýlu, ako sú testy na feritín a gama-glutamyltranspeptidázu (GGT). Výpočet pomerov cholesterolu:28,29,30
Pomer cholesterolu a HDL – vydeľte celkový cholesterol hladinou HDL. V ideálnom prípade by mal byť tento pomer nižší ako 5 ku 1; za optimálny sa považuje pomer nižší ako 3,5 ku 1.
Pomer triglyceridov a HDL – vydeľte hladinu triglyceridov hladinou HDL. Tento pomer by mal byť v ideálnom prípade nižší ako 2
Namiesto zamerania sa na cholesterol však existujú dva oveľa dôležitejšie testy na posúdenie rizika KVO. Ide o testy na sérový feritín31 a gama-glutamyltranspeptidázu (GGT).32 Test GGT možno použiť ako skríningový marker pre nadbytok voľného železa a je silným ukazovateľom rizika vašej náhlej srdcovej smrti.
Urobte si domáce úlohy pred užívaním statínových liekov
Predtým, ako začnete uvažovať o používaní statínových liekov na zníženie hladiny cholesterolu v nádeji, že sa zníži počet kardiovaskulárnych príhod, je dôležité urobiť si domácu úlohu. V jednom systematickom prehľade33 uverejnenom v roku 2015 sa hodnotili výsledky 11 statínových štúdií, v ktorých boli pacienti sledovaní od dvoch do 6,1 roka.
Výsledky ukázali, že v štúdiách primárnej prevencie, v ktorých sa na prevenciu kardiovaskulárnych ochorení používali predovšetkým statíny, sa úmrtie posunulo o päť dní (čo znamená, že zomreli o päť dní skôr ako kontrolná skupina) až o 19 dní. Inými slovami, dĺžka života osôb užívajúcich statíny bola o päť dní kratšia ako u kontrolnej skupiny a až o 19 dní dlhšia.
V štúdiách sekundárnej prevencie sa smrť oddialila o 10 až 27 dní. Medián odloženia úmrtia v štúdiách primárnej prevencie bol 3,2 dňa a v štúdiách sekundárnej prevencie 4,1 dňa. Inými slovami, ľudia užívajúci statíny žili o 3,2 dňa až 4,1 dňa dlhšie ako kontrolná skupina.
Je to skutočne ohromujúce zistenie, ak vezmeme do úvahy, že ľudia užívajú statíny roky, ak nie desaťročia, a skutočnosť, že tieto lieky sú spojené so širokou škálou závažných vedľajších účinkov, ktoré môžu znížiť kvalitu života.
Stále pribúdajú dôkazy o tom, že farmaceutickými spoločnosťami sponzorovanému výskumu statínov a z neho vyplývajúcemu PR sa nedá veriť a že len málo z miliónov ľudí, ktorí v súčasnosti užívajú tieto lieky, má z nich nejaký úžitok. Viac informácií nájdete v článkoch "Statíny viac škodia ako pomáhajú" a "Ako vás klamali o statínoch".
preklad: Takumi Azadi –> https://tinyurl.com/yxxk3y9a
https://domacaliecba.sk/lieky-na-cholesterol-vas-mozu-dostat-do-hrobu-tu-je-5-dovodov-preco-sa-im-vyhybat/
https://domacaliecba.sk/pravda-ktoru-vam-lekari-nepovedia-nizky-cholesterol-zvysuje-riziko-alzheimerovej-choroby/
https://domacaliecba.sk/uzivate-tento-liek-hrozi-vam-zlyhanie-srdca-kolaps-rakovina-ci-demencia/
https://domacaliecba.sk/velka-rana-pre-farma-firmy-lieky-na-cholesterol-su-vraj-uplne-bezcenne/
https://domacaliecba.sk/japonski-vedci-dokazali-statinovy-podvod-ludia-s-vysokym-cholesterolom-ziju-dlhsie/
https://domacaliecba.sk/veda-sa-ohladne-cholesterolu-dlhe-roky-mylila-ako-sa-teda-spravne-stravovat/
https://domacaliecba.sk/lekari-a-farmaceuticke-firmy-pred-vami-taja-vyse-300-neziaducich-ucinkov-liekov-na-cholesterol/
https://domacaliecba.sk/lekari-vam-o-nom-nepovedia-no-tymto-sposobom-znizite-riziko-infarktu-a-mrtvice-az-o-75/
https://domacaliecba.sk/spoznajte-prirodne-nahrady-siedmych-najcastejsie-predpisovanych-liekov/
1 Zdravotníctvo a sociálne služby USA, Národná štatistická správa o cukrovke 2020
10,11 International Journal of Molecular Science, 2020; 21(13)
17 University of Maryland Medical Center, Cardiac Calcium Scoring, O vašom skóre CAC
21 Lekárske centrum Marylandskej univerzity, skórovanie srdcového vápnika
28 Klinika Mayo
31 International Journal of Preventive Medicine 2013; 4(8): 911-916