Statíny zdvojnásobujú výskyt cukrovky

Dr. Joseph Mercola, 27. októbra 2022

Oct 28, 2022

Statíny sú typom liekov predpisovaných na zníženie hladiny cholesterolu. Účinkujú tak, že blokujú enzým v pečeni, ktorý vaše telo používa na tvorbu cholesterolu. (1) Hoci bol dlhé roky očierňovaný, že spôsobuje infarkty a mŕtvicu (2), vaše telo vytvára cholesterol, pretože je potrebný na produkciu hormónov, stavbu bunkových membrán a produkciu látok používaných na trávenie potravy (3).

Cholesterol sa nachádza v potravinách živočíšneho pôvodu, napríklad v mliečnych výrobkoch a mäse (4). Vaše telo vytvára tukovú látku cholesterol, ktorá sa však sama nemôže dostať do krvného obehu (5). Telo uzatvára malé čiastočky cholesterolu do bielkovinových častíc, ktoré sa môžu ľahko miešať s krvou. Tieto častice sa nazývajú lipoproteíny a sú zodpovedné za prenos cholesterolu (6).

Jedným z hlavných typov lipoproteínov je lipoproteín s vysokou hustotou (HDL), ktorý sa niekedy nazýva "dobrý" cholesterol, pretože jeho úlohou je zhromažďovať cholesterol a dopravovať ho do pečene, kde sa odstraňuje (7).

Lipoproteíny s nízkou hustotou (LDL) a lipoproteíny s veľmi nízkou hustotou (VLDL) sa často označujú ako "zlé" (8). Je dôležité si uvedomiť, že len 20% cholesterolu v tele získavame z potravy, ktorú konzumujeme, zvyšok si telo vytvára samo (9).

Statíny sa predpisujú s cieľom znížiť hladinu cholesterolu, ktorý si telo vytvára (10). Keďže je však vaše telo také zložité, zmena jedného faktora často vedie k neúmyselným udalostiam, ktoré sa niekedy nazývajú vedľajšie účinky alebo nežiaduce reakcie (11). Ako naznačuje jedna štúdia, jednou z nežiaducich reakcií statínových liekov môže byť zdvojnásobenie rizika vzniku cukrovky 2. typu (12).

Riziko cukrovky sa pri užívaní liekov na cholesterol zdvojnásobuje

Predchádzajúce štúdie preukázali, že statíny zvyšujú riziko cukrovky (13). Nová štúdia vedená postgraduálnym výskumníkom z The Ohio State University (14) skúmala túto súvislosť vo výskume uverejnenom v časopise Diabetes Metabolism Research and Reviews. Štúdia bola retrospektívnym hodnotením zdravotných záznamov s použitím zamestnancov a manželov zo súkromného poistného plánu.

V rokoch 2011 až 2014 boli zhromaždené ročné biometrické vyšetrenia, zdravotné prieskumy, údaje o lekárskych nárokoch a údaje z lekární (15). Do štúdie boli zaradení jedinci, ktorí mali indikácie na užívanie statínov alebo ktorí mali predchádzajúcu kardiovaskulárnu príhodu. Dospelí, ktorí mali diabetes 2. typu pred štúdiou alebo ho získali počas prvých 90 dní, boli vylúčení.

Záznamy boli klasifikované ako patriace používateľom statínov, ak mali vyplnené dva alebo viac receptov, ale osoby užívajúce statíny pred januárom 2011 alebo počas prvých 90 dní od zaradenia do poistenia boli vylúčené. Údaje sa získali od 755 osôb, ktoré užívali statíny, a 3,928 osôb, ktoré statíny neužívali (16).

Po zohľadnení faktorov, ako je vek, pohlavie, etnický pôvod, vzdelanie a index telesnej hmotnosti, výskumníci zistili, že u osôb, ktoré počas štúdie užívali statíny, bola dvakrát vyššia pravdepodobnosť, že im bude diagnostikovaná cukrovka, ako u osôb, ktoré statínové lieky neužívali (17).

Zaujímavé je, že u osôb, ktoré užívali statínové lieky dlhšie ako dva roky, sa vyskytlo viac ako trojnásobne vyššie riziko ochorenia (18). Z údajov tiež vyplynulo, že u osôb užívajúcich statíny bolo o 6,5% vyššie riziko vysokej hladiny cukru v krvi meranej pomocou hodnôt hemoglobínu A1c.

Krvný test hemoglobínu A1c je priemerná hladina cukru v krvi merajúca posledných 60 až 90 dní (19). Test meria, koľko cukru je viazaného na hemoglobín na červených krvinkách. Keďže červené krvinky žijú až 90 dní, test je priemerom hladiny glukózy v krvi počas tohto obdobia.

Užívanie jedného lieku kvôli vedľajším účinkom iného

V roku 2012 FDA (20) schválila zmeny v označeniach statínových liekov, ktoré majú poskytovať informácie o nežiaducich účinkoch vrátane hlásení o zvýšení hladiny cukru v krvi a vyššom teste A1c. Ďalšie nežiaduce účinky uvedené na etikete zahŕňali kognitívne účinky, ako je strata pamäti a zmätenosť.

Hoci sa vyskytli hlásenia o zriedkavých, ale závažných stavoch pečene u osôb užívajúcich statínové lieky (21), v tom istom oznámení FDA (22) zrušila potrebu rutinného monitorovania pečeňových enzýmov a odporučila, aby sa vykonávali pred začatím liečby a potom podľa klinickej potreby. Keďže závažné poškodenie bolo zriedkavé, dospeli k záveru, že rutinné monitorovanie by nebolo účinné.

NHS, National Health Services z Anglicka, odporúča (23), aby sa statíny nepoužívali u osôb s ťažkým ochorením pečene, pretože je "pravdepodobnejšie, že spôsobia vážne problémy, ak už máte ťažko poškodenú pečeň".

V roku 2014 (24) jeden tím výskumníkov zistil, že pridanie glyburidu do statínového režimu potláča imunitnú reakciu, ktorá je podľa nich zodpovedná za vznik cukrovky 2. typu. Tím pod vedením doktora Jonathana Schertzera z McMasterovej univerzity veril, že toto zistenie môže viesť k novej generácii statínov. Ako sa uvádza v tlačovej správe (25):

"Nedávno sa na varovné označenie pri používaní statínov pridalo zvýšené riziko cukrovky. Bolo to pre nás mätúce, pretože ak sa pomocou statínov zlepšuje metabolický profil, v skutočnosti by sa mal pomocou týchto liekov znížiť výskyt cukrovky, avšak stal sa opak.
Zistili sme, že statíny aktivovali veľmi špecifickú imunitnú reakciu, ktorá bránila inzulínu v tom, aby správne fungoval. Spojili sme teda súvislosti a zistili sme, že kombinácia statínov s ďalším liekom naviac, glyburidom, tento vedľajší účinok potláča."

Inými slovami, na kompenzáciu významného nežiaduceho účinku jedného lieku tím odporučil pridať druhý liek, ktorý je spojený s ďalším zoznamom nežiaducich účinkov vrátane vaskulitídy, hyponatriémie (nízka hladina sodíka v krvi spojená so zmätenosťou, záchvatmi a svalovou slabosťou) (26), alopécie a poškodenia pečene (27).

Jeden z novinárov portálu Diabetes.co.uk komentoval tento zvrat udalostí slovami: "Keďže glyburid stimuluje tvorbu inzulínu, použitie lieku na prevenciu cukrovky 2. typu sa zdá byť zvláštnou liečbou. (28)"

Statíny vyvolávajú vysoký počet vedľajších účinkov

Statínové lieky odčerpávajú z vášho organizmu koenzým Q10 (CoQ10), čo môže byť príčinou niektorých zničujúcich dlhodobých výsledkov. Dôrazne sa navrhovalo (29), aby FDA pridala na statínové lieky varovanie v čiernej skrinke*, ktoré by o tom pacientov a lekárov informovalo, ale v roku 2014 sa FDA rozhodla, že to neurobí (30).

*Upozornenie ohraničené čiernym rámčekom, ktoré obsahujú lieky na lekársky predpis a ktoré upozorňuje, že liek môže spôsobiť závažné alebo život ohrozujúce účinky.

Zníženie CoQ10 môže byť zodpovedné za zvýšené riziko akútneho srdcového zlyhania (31) a aterosklerózy, ako sa uvádza vo vedeckom skúmaní z roku 2015 (32). Štúdia sa zaoberala fyziologickými mechanizmami pri znížení CoQ10 vrátane inhibície syntézy vitamínu K2 potrebného na ochranu pred kalcifikáciou tepien.
Zníženie vitamínu K2 môže prispievať k osteoporóze (33), ochoreniam srdca (34), ochoreniam mozgu (35) a neprimeranej kalcifikácii (36). Statíny sa tiež spájajú so zvýšeným rizikom neurodegeneratívnych ochorení (37), katarakty (38), rakoviny (39,40) a muskuloskeletálnych porúch (41).

V jednej štúdii (42) výskumný tím hodnotil používanie statínov u pacientov s nevyliečiteľnými chorobami, u ktorých bola vysoká pravdepodobnosť úmrtia do jedného roka. Zistili, že tí, ktorí prestali užívať statíny, mali priemernú dĺžku prežitia o 39 dní dlhšiu ako tí, ktorí naďalej užívali statíny – 229 dní bez statínov a 190 dní so statínmi.

Hoci FDA označuje pečeňové komplikácie za zriedkavé, jeden lekár (43) pri vyhľadávaní v MedWatch, programe FDA na hlásenie nežiaducich udalostí, našiel 5,405 osôb, ktoré v rokoch 2006 až 2013 hlásili hepatitídu alebo abnormality pečeňových funkcií spojené len s dvoma liekmi so statínmi.

Účinnosť statínov je nižšia, ako sa uvádza

To, aká je alebo nie je účinnosť lieku, sa vyjadruje ako relatívne riziko alebo absolútne riziko (44). Ak nie je identifikovaný typ rizika, môže byť ťažké určiť, či by vás prijatie opatrenia ovplyvnilo.

Napríklad, ak sa do skúmaného lieku na prevenciu rakoviny prostaty zaradí 200 mužov a rozdelí ich do dvoch rovnakých skupín, jedna bude pravdepodobne dostávať placebo a druhá bude pravdepodobne dostávať experimentálny liek. V skupine s placebom sa u dvoch mužov môže vyvinúť rakovina prostaty; v skupine s liečbou sa možno vyvinie len u jedného muža. Pri porovnaní vedci zistili, že dochádza k zníženiu relatívneho rizika o 50%.

Relatívne riziko sa určuje porovnaním počtu medzi dvoma skupinami. V liečenej skupine sa vyvinula u jedného muža a v kontrolnej skupine u dvoch. Keďže jeden je polovica z dvoch, dochádza k 50% zníženiu vzniku ochorenia. Absolútne riziko je oveľa menšie.

Riziko vzniku rakoviny prostaty v kontrolnej skupine bolo 2%, pretože u dvoch zo 100 sa vyvinula rakovina prostaty, ale v liečenej skupine to bolo 1%. To znamená, že pri liečbe liekom je absolútne riziko vzniku rakoviny prostaty 1% v porovnaní s 2%. Vaše absolútne riziko nie je o 50% nižšie, ale skôr len o 1% nižšie pri užívaní liekov.

Poznanie rozdielu medzi relatívnym rizikom a absolútnym rizikom je potrebné pri vyvažovaní prínosov statínových liekov oproti vedľajším účinkom a nežiaducim udalostiam. Ak ste v situácii, keď sa potrebujete rozhodnúť pre užívanie statínových liekov, je dôležité si uvedomiť, že relatívne zníženie rizika závažnej srdcovej príhody pri užívaní statínov bolo v rozmedzí 20% až 25%.

V prípade, že sa musíte rozhodnúť, či potenciálne výhody statínov stoja za známe riziká, je dôležité vziať do úvahy napríklad správu z roku 2016. V článku Expert Analysis sa uvádza, že metaanalýza (45) 27 randomizovaných štúdií odhalila, že "[P]ri každom znížení LDL-C o ~40 mg/dL pri liečbe statínmi sa relatívne riziko závažných nežiaducich udalostí znižuje o ~20 až 25% a úmrtnosť zo všetkých príčin sa znižuje o 10%".

Zatiaľ čo v inej štúdii sa zistilo podobné relatívne riziko, skutočný rozdiel v počte koronárnych úmrtí v populácii bol 9% v skupine užívajúcej placebo a 6,7% u tých, ktorí boli liečení statínmi (46).

Výskumníci teda zistili, že rozdiel medzi liečenou a neliečenou skupinou bol len 2,3% a nie nafúknuté relatívne riziko 28%. Napísali, že hoci sa zníženie relatívneho rizika zdá niektorým čitateľom pôsobivé, táto forma prezentácie údajov je zavádzajúca (47).

Jednoduché stratégie na normalizáciu hladiny cholesterolu

Predtým, ako sa začnete obávať o svoje hladiny cholesterolu, je dôležité zhodnotiť, či skutočne potrebujete statínové lieky na zníženie rizika kardiovaskulárnej príhody. Aktualizované usmernenia, ktoré vydali American Heart Association a American College of Cardiology, sú založené na individuálnom posúdení rizika (48).

Ministerstvo zdravotníctva a sociálnych služieb USA však kriticky hodnotí osoby s hladinou cholesterolu nad 200 mg/dL (49). Domnievam sa, že toto meranie celkového cholesterolu má malý prínos pri hodnotení vášho rizika srdcového ochorenia, pokiaľ toto číslo nie je vyššie ako 300.

V niektorých prípadoch môže vysoký cholesterol naznačovať problém za predpokladu, že ide o LDL alebo triglyceridy a máte nízky HDL. Lepšie vyhodnotenie vášho rizika srdcového ochorenia predstavujú tieto dva pomery v kombinácii s ďalšími faktormi životného štýlu, ako je hladina železa a strava.

Pomer HDL/cholesterol – vydeľte svoju hladinu HDL svojím cholesterolom. Tento pomer by mal byť v ideálnom prípade vyšší ako 24%.
Pomer triglyceridov k HDL – vydeľte hladinu triglyceridov hladinou HDL. Tento pomer by mal byť v ideálnom prípade nižší ako 2. Údaje dokazujú, že pomer vyšší ako 4 je silným prediktorom ischemickej choroby srdca (50).