Prečo sa rastlinné mliečne alternatívy nemôžu porovnávať s kravským mliekom

Dr. Joseph Mercola, 15. februára 2025

Feb 15, 2025

V dnešnom svete, ktorý dbá na zdravie, prudko vzrástla popularita rastlinných alternatív mlieka. Od mandľového a sójového až po ovsené – možnosti sa zdajú byť nekonečné. Tieto výrobky sa často predávajú ako zdravšie a ekologickejšie alternatívy kravského mlieka.
Pri bližšom pohľade na ich nutričné profily, vplyv na životné prostredie a najmä na metódy spracovania sa však ukáže zložitejší obraz. Pochopenie pravdy o rastlinných alternatívach mlieka umožňuje spotrebiteľom robiť informované rozhodnutia pre optimálne zdravie.

Rastlinné mlieko nemá také výživové hodnoty ako kravské mlieko

Porovnanie výživového obsahu kravského mlieka a rastlinných alternatív odhaľuje kľúčové rozdiely. Kravské mlieko je prirodzene bohaté na vysokokvalitné bielkoviny, ktoré obsahujú všetkých deväť esenciálnych aminokyselín potrebných pre ľudské telo. Tieto bielkoviny sú potrebné na výstavbu a obnovu tkanív.
Na druhej strane štúdia Kodanskej univerzity odhaľuje, že kvalita bielkovín v rastlinných nápojoch je často nižšia ako v kravskom mlieku.¹ Je to spôsobené metódami spracovania, ktoré upravujú bielkoviny a vedú k strate niektorých esenciálnych aminokyselín. Štúdia Kodanskej univerzity zistila, že kravské mlieko obsahuje 3,4 gramu bielkovín na liter, zatiaľ čo osem z desiatich testovaných rastlinných nápojov obsahovalo od 0,4 do 1,1 gramu.
Okrem toho všetky testované rastlinné nápoje mali v porovnaní s kravským mliekom nižšie hladiny esenciálnych aminokyselín.² Dôležitým faktorom, ktorý treba brať do úvahy, sú aj vitamíny a minerály. Kravské mlieko je bohatším zdrojom vápnika, vitamínov skupiny B a biotínu ako rastlinné nápoje, pričom vedci v časopise Frontiers in Nutrition píšu:³

„Naše výsledky ukazujú, že analyzované rastlinné nápoje nie sú skutočnou alternatívou mlieka z hľadiska zloženia živín, a to ani v prípade, že sa zohľadní skutočné obohatenie... Úplné nahradenie mlieka rastlinnými nápojmi bez úpravy celkovej stravy môže z dlhodobého hľadiska viesť k nedostatku niektorých dôležitých živín.“

Ďalším aspektom je obsah cukru a prídavných látok. Kravské mlieko prirodzene obsahuje laktózu, typ cukru, ale rastlinné mlieka, najmä ochutené druhy, často obsahujú pridané cukry na zlepšenie chuti. V štúdii Kodanskej univerzity sa zistilo, že sedem z desiatich rastlinných nápojov obsahovalo viac cukru ako kravské mlieko.⁴ Okrem toho mnohé rastlinné mlieka obsahujú pridané zahusťovadlá, stabilizátory a emulgátory, ktoré sa v kravskom mlieku nenachádzajú.
Napríklad karagenan, bežná potravinárska prísada používaná na zlepšenie textúry, je spojený s inzulínovou rezistenciou a črevnými zápalmi, pretože zvyšuje črevnú priepustnosť a podporuje systémové zápaly.⁵ Obsah a druh tuku sa tiež líši medzi kravským mliekom a rastlinnými alternatívami.
Kravské mlieko obsahuje prospešné nasýtené tuky a membránu mliečnych tukov (MFGM), ktoré posilňujú zdravie čriev. Na druhej strane mnohé rastlinné mlieka majú vysoký obsah polynenasýtených tukov (PUFA) vrátane kyseliny linolovej –> slov. preklad (LA), mitochondriálneho jedu, ktorý je pri nadmernej konzumácii nebezpečný. Do mnohých rastlinných mliek sa dokonca pridávajú oleje zo semien bohaté na LA, ktoré prispievajú k mitochondriálnej dysfunkcii a zníženiu bunkovej energie.

Vplyv spracovania na biologickú dostupnosť živín

Spracovanie potravín významne ovplyvňuje biologickú dostupnosť živín, pretože degraduje niektoré vitamíny a živiny. Štúdia Kodanskej univerzity zdôrazňuje, že rozsiahle spracovanie potrebné na výrobu rastlinných nápojov, najmä úprava ultravysokou teplotou (UHT), ktorá sa používa na predĺženie trvanlivosti, prispieva k zhoršeniu kvality bielkovín.⁶
Vysokoteplotné spracovanie má negatívny vplyv aj na živiny citlivé na teplo. Naproti tomu surové plnotučné kravské mlieko neprechádza spracovaním, ktoré by malo vplyv na jeho výživovú hodnotu. Spracovanie rastlinného mlieka vedie aj k tvorbe produktov Maillardovej reakcie (MRP).
Maillardova reakcia je chemická reakcia medzi aminokyselinami a redukujúcimi cukrami, ku ktorej dochádza pri zahrievaní potravín. Táto reakcia je zodpovedná za zhnednutie a charakteristické chute, ktoré vznikajú počas varenia alebo spracovania. Pri Maillardovej reakcii vznikajú rôzne MRP, ktoré prispievajú k chuti, farbe a vôni potravín. Majú však aj zdravotné dôsledky, a to pozitívne aj negatívne.
Ukázalo sa, že niektoré MRP majú antioxidačné vlastnosti, zatiaľ čo iné sú za určitých podmienok spojené s tvorbou škodlivých zlúčenín. V štúdii Kodanskej univerzity uverejnenej v časopise Food Research International sa skúmala prítomnosť MRP v 10 rôznych rastlinných alternatívach mlieka spracovaných UHT a porovnávala sa s kravským mliekom ošetreným UHT.⁷
Vedci skúmali rôzne MRP, ktoré sa tvoria v rôznych štádiách Maillardovej reakcie, vrátane furozínu (skoré štádium MRP), α-dikarbonylových zlúčenín (stredné štádium MRP) a konečných produktov pokročilej glykácie (AGE, neskoré štádium MRP).
Štúdia zistila, že rastlinné mlieka vo všeobecnosti obsahujú vyššie hladiny MRP ako kravské mlieko, najmä α-dikarbonylových zlúčenín, ako je 3-deoxyglukózón. To naznačuje, že spracovanie rastlinných mliek, pravdepodobne v dôsledku vyššieho obsahu sacharidov, vedie k výraznejšej Maillardovej reakcii.
Štúdia tiež zistila súvislosť medzi obsahom cukru v rastlinnom mlieku a tvorbou AGE, čo naznačuje, že množstvo prítomného cukru ovplyvňuje rozsah Maillardovej reakcie. Okrem toho štúdia zistila v niektorých rastlinných mliekach, najmä v mandľovom a ovsenom mlieku, akrylamid, škodlivú zlúčeninu, ktorá vzniká v neskorších štádiách Maillardovej reakcie.
Tieto zistenia poukazujú na vplyv spracovania na chemické zloženie rastlinných mliečnych výrobkov a na potrebu ďalšieho výskumu s cieľom pochopiť dlhodobé účinky konzumácie MRP v týchto výrobkoch na zdravie. Profesor výživy na Kodanskej univerzite Lars Ove Dragsted v tlačovej správe uviedol:⁸

"Chemické zlúčeniny, ktoré vznikajú pri Maillardových reakciách, sú vo všeobecnosti nežiaduce, pretože môžu zvyšovať zápal v tele. Niektoré z týchto zlúčenín sa spájajú aj s vyšším rizikom cukrovky a kardiovaskulárnych ochorení. Hoci naše črevné baktérie niektoré z nich rozkladajú, existuje mnoho takých, o ktorých buď nevieme, alebo ich ešte musíme preskúmať ...
Táto štúdia zdôrazňuje, prečo by sa pri vývoji potravín rastlinného pôvodu a spracovaných potravín vo všeobecnosti mala venovať väčšia pozornosť dôsledkom Maillardových reakcií. Zlúčeniny identifikované v tejto štúdii predstavujú len malý zlomok tých, o ktorých vieme, že môžu vzniknúť v dôsledku Maillardovej reakcie."

Rastlinné mlieko je ultra-spracovaná potravina

Pojem „ultra-spracovaná potravina“ označuje potraviny, ktoré prešli rozsiahlym spracovaním a často obsahujú množstvo pridaných zložiek, ako sú rafinované cukry, nezdravé tuky, umelé arómy a konzervačné látky. Tieto potraviny majú často nízky obsah základných živín. Štúdia Kodanskej univerzity naznačuje, že rozsiahle spracovanie rastlinných nápojov ich priraďuje k charakteristikám ultra-spracovaných potravín.⁹
Naopak, kravské mlieko je minimálne spracovaná plnohodnotná potravina. Aj v tomto prípade, hoci sa často propaguje ako zdravé, výskum uverejnený v časopise The Lancet Regional Health Europe ukazuje, že rastlinné mlieka a iné rastlinné ultra-spracované potraviny (UPF) zvyšujú riziko kardiovaskulárnych ochorení.¹⁰
Štúdia, na ktorej sa podieľali výskumníci z Univerzity v São Paulo a Imperial College London, zahŕňala údaje od 126,842 ľudí, ktorí odpovedali na otázky o svojom stravovaní. Skupiny potravín boli rozdelené na potraviny z rastlinných alebo nerastlinných/ živočíšnych zdrojov, potom boli ďalej rozdelené na potraviny bez UPF alebo s UPF ako percento celkového energetického príjmu.
Neskôr boli s údajmi prepojené nemocničné záznamy a záznamy o úmrtnosti s cieľom získať informácie o kardiovaskulárnych ochoreniach. Konzumácia potravín bez UPF z rastlinných zdrojov, ako je ovocie a zelenina, bola prospešná.
Každé zvýšenie príjmu nespracovaných potravín rastlinného pôvodu o 10% sa spájalo so 7% nižším rizikom kardiovaskulárnych ochorení a 13% nižším rizikom úmrtnosti na kardiovaskulárne ochorenia. Konzumácia ultraspracovaných potravín rastlinného pôvodu však bola spojená s o 5% vyšším rizikom kardiovaskulárnych ochorení a o 12% vyšším rizikom úmrtnosti na kardiovaskulárne ochorenia (KVO).

Plnohodnotné surové mliečne výrobky posilňujú zdravie

Zatiaľ čo rastlinné mlieka sú ultra-spracované potraviny s nízkym obsahom živín a vysokým obsahom pochybných prídavných látok, celostné alebo plnotučné mliečne výrobky sú zdravou potravinou, ktorá vášmu telu prospieva. Mliečne výrobky s plnotučným obsahom tuku majú jedinečné zdravotné výhody vďaka prítomnosti nasýtených mastných kyselín s nepárnym reťazcom (OCFA), ako je kyselina pentadekánová (C15:0) a kyselina heptadekánová (C17:0).
Tieto OCFA sa nachádzajú prevažne v mliečnom tuku a najmä C15:0 si telo nedokáže vytvoriť a musí ich získať zo stravy. Zdravotné prínosy C15:0 sú také významné, že sa považuje za esenciálnu mastnú kyselinu.
Zvýšené hladiny OCFA v krvi sa spájajú so znížením rizika rôznych zdravotných problémov vrátane obezity, chronického zápalu, kardiovaskulárnych ochorení, metabolického syndrómu, cukrovky 2. typu, nealkoholovej steatohepatitídy (NASH), chronickej obštrukčnej choroby pľúc (CHOCHP), rakoviny pankreasu a celkovej úmrtnosti.¹¹
Okrem toho surové, organické, mlieko kráv kŕmených trávou poskytuje ďalšie vlastnosti posilňujúce imunitný systém a prospešné baktérie, ktoré zlepšujú zdravie čriev, čo ďalej zdôrazňuje zdravotné výhody zaradenia plnotučných mliečnych výrobkov do vyváženej stravy.
Najzdravším druhom mlieka je surové, nepasterizované mlieko pochádzajúce od ekologicky chovaných, trávou kŕmených alebo pasúcich sa kráv. Okrem toho získavajte mliečne výrobky od poľnohospodárov, ktorí nedokrmujú dobytok jódom ani nepoužívajú dezinfekčné prostriedky na báze jódu, čo prispieva k preťaženiu jódom.

Informované rozhodnutia pre lepšie zdravie

Kravské mlieko je plnohodnotná potravina, ktorá je prirodzeným zdrojom bielkovín, vápnika a ďalších základných živín, zatiaľ čo rastlinné mlieka prechádzajú rozsiahlejším spracovaním, ktoré ovplyvňuje biologickú dostupnosť živín a vnáša do nich zlúčeniny, ako sú MRP. Mandľové mlieko je navyše známe svojou vysokou spotrebou vody, čo vyvoláva obavy o udržateľnosť vodných zdrojov, najmä v oblastiach ohrozených suchom.
Štúdia Kodanskej univerzity ďalej zdôraznila vplyv spracovania na kvalitu bielkovín, prítomnosť zlúčenín, ako je akrylamid, a nižší obsah esenciálnych aminokyselín v rastlinných mliekach v porovnaní s kravským mliekom.¹² To zdôrazňuje dôležitosť zohľadnenia úrovne spracovania pri výbere medzi týmito možnosťami. Stručne povedané, rozprávanie o rastlinných mliečnych alternatívach v porovnaní s kravským mliekom si vyžaduje rozvážny pohľad.
Rozsiahle spracovanie, nedostatok živín a prítomnosť prídavných látok vyvolávajú oprávnené obavy týkajúce sa rastlinného mlieka. Na druhej strane sa surové plnotučné mlieko ukazuje ako potravina bohatá na živiny, minimálne spracovaná a so zdravotnými výhodami. Informovanosť o nutričných, environmentálnych a spracovateľských aspektoch rastlinného aj mliečneho mlieka vám umožní robiť slobodné rozhodnutia, ktoré skutočne podporia vaše zdravie.

Ak sa Vám tento preklad páčil a viete o niekom, koho by mohol zaujať, s kľudným svedomím ho prepošlite komukoľvek vo svojom zozname spriaznených duší…