Nepodľahnite propagande. Vyhýbajte sa tomuto populárnemu typu mlieka ako moru.
Minulú zimu som strávil takmer mesiac v Mexiku a snažil som sa zachovať si svoj každodenný zvyk vypiť pohár mlieka. Uprednostňujem organické mlieko, ale jediný typ, ktorý som našiel, bolo ultrapasterizované mlieko, ktoré je tam bežne dostupné v obchodoch s potravinami. Nevedel som o rizikách spojených s týmto výrobkom a považujem za dôležité podeliť sa s vami o svoje obavy a o tom, prečo vám odpo-rúčam, aby ste vážne zvážili, či tento výrobok vôbec používať.
V nedávnom článku (1) Sally Fallon Morell, autorka knihy Výživné tradície a prezi-dentka Nadácie Westona A. Pricea, rozoberá dôsledky ultrapasterizácie mlieka, ktorá vznikla ako reakcia na výskyt patogénov rezistentných voči pasterizácii, ako je listéria, a salmonely rezistentnej voči antibiotikám.
Začalo sa to v roku 1983, keď vypukla epidémia listeriózy, na ktorú ochorelo 49 osôb, čo malo za následok 14 úmrtí. Vypuknutie nákazy sa zistilo v súvislosti s pasterizo-vaným mliekom, ale pri kontrolách v závode, kde sa mlieko vyrábalo, sa neodhalili žiadne dôkazy o nesprávnej pasterizácii.
Regulační úradníci zapojení do vyšetrovania uviedli, že listeria je mimoriadne odolná voči teplu a že vnútrobunkový charakter L. monocytogenes jej môže umožniť prežiť pasterizáciu. "Tieto výsledky ... vyvolávajú otázky o schopnosti pasterizácie zlikvidovať veľké inokulum L. monocytogenes z kontaminovaného surového mlieka," napísali (2).
Patogény odolné voči antibiotikám, ktoré prežili pasterizáciu
Ďalšie epidémie sa vyskytli v rokoch 1984–1985 a súviseli so Salmonella typhimurium. Znepokojujúce je, že vyšetrovanie odhalilo, že tento patogén si vyvinul rezistenciu na bežne používané antibiotiká. Odhaduje sa, že pri týchto epidémiách ochorelo 168,791 a 197,581 ľudí a najmenej päť ľudí zomrelo.
"Zdravotnícki úradníci dospeli k záveru, že mlieko bolo po pasterizácii kontaminované salmonelou, ktorá v závode pretrvávala napriek snahám o jej likvidáciu," píše Fallon (3). Ale ako sa vlastne salmonela stala takou odolnou?
Ako vysvetľuje Fallon, v polovici 80. rokov minulého storočia začalo americké mini-sterstvo poľnohospodárstva (USDA) naliehať na chovateľov dojníc, aby zvýšili svoju efektivitu tým, že kravy zatvoria do maštalí a poskytnú im stravu založenú na obil-ninách, čo si vyžaduje používanie antibiotík na udržanie zdravia zvierat. To následne vytvorilo podmienky pre vznik rezistencie na antibiotiká.
"Veľké množstvá obilia nie sú pre kravy prirodzenou stravou," vysvetľuje Fallon (4), "rovnako ako nie je prirodzené, aby kravy žili v tesných priestoroch bez možnosti oddeliť sa od čerstvého hnoja. Aby sa kravy udržali pri živote v takýchto podmienkach špiny, boli potrebné antibiotiká. Bol to recept na rezistenciu voči antibiotikám a silnejšie, zmutované patogény.
Po vypuknutí epidémií v polovici 80. rokov si mliekarenský priemysel uvedomil, že v týchto nových podmienkach pasterizácia nefunguje. Nanešťastie, ich riešeníe prob-lému nebolo čistejšie, ale teplejšie. Nastúpilo spracovanie pri ultravysokej teplote (UHT).
Pri staromódnej pasterizácii pri "nízkej teplote" sa mlieko zohreje na 65,5 °C – dosta-točne vysokú teplotu na to, aby sa zničila väčšina enzýmov v mlieku, z ktorých mnohé chránia pred patogénmi, zatiaľ čo iné sa viažu na vitamíny a minerály, aby sa ľahko vstrebávali. Pri vysokoteplotnej pasterizácii (nazývanej aj blesková pasteri-zácia) sa mlieko zahreje na teplotu 72 °C, ktorá je dostatočne vysoká na to, aby sa zničili všetky enzýmy a denaturovali niektoré bielkoviny.
Pri ultrapasterizácii sa mlieko zahreje na teplotu 140 °C – oveľa vyššiu, ako je bod varu – a táto najkrehkejšia a najjemnejšia potravina sa preženie cez prehriate nerezové dosky.
Tento proces zabíja bakteriálne endospóry – tvrdé, neaktívne štruktúry, ktoré vytvárajú mnohé patogény, čo im umožňuje "hibernovať" a znovu ožiť, keď sú podmienky dostatočne priaznivé (napríklad v tenkom čreve). Tento proces zabíja aj všetko ostatné vrátane živín, enzýmov a bielkovín."
Ultrapasterizované mlieko je škodlivé pre vaše zdravie
Podľa spoločnosti Parmalat (5), ktorá predáva ultrapasterizované mlieko v Európe, je tento výrobok "rovnaký ako čerstvé mlieko" a "obsahuje veľa živín, ktoré sú pre vaše telo prospešné, rovnako ako čerstvé mlieko". Vedecké štúdie však jednoznačne hovoria o opaku.
Napríklad v štúdii (6) z Číny z roku 2019 sa zistilo, že všetky testované formy spraco-vania mlieka spôsobujú "tvorbu produktov oxidácie bielkovín, ktoré zhoršujú priestorové učenie a pamäť u potkanov". To zahŕňa varenie, mikrovlnný ohrev, sušenie rozprašovaním a lyofilizáciu, a ako uvádza Fallon, ultrapasterizácia vystavuje mlieko oveľa vyššej teplote ako varenie (140 °C v porovnaní s bodom varu 100 °C). Je teda zrejmé, že ultrapasterizované mlieko sa skutočnému mlieku ani nepribližuje.
"Všetky štyri techniky (dokonca aj lyofilizácia) spôsobili 'rôzne stupne nerovnováhy redoxného stavu a oxidačné poškodenie v plazme, pečeni a mozgových tkanivách'," píše Fallon (7). "Podávanie poškodených mliečnych bielkovín potkanom malo za následok poruchy učenia a pamäti – prečo by chcel ktorýkoľvek rodič dávať svojim deťom UHT [ultra-vysokotepelne spracované] mlieko?"
Podľa autorov tejto štúdie by mal priemysel "kontrolovať oxidáciu mliečnych bielkovín a zlepšiť metódy spracovania potravín". K podobným záverom dospeli aj ďalší výskum-níci.
V štúdii z roku 20218 v časopise Polymers sa uvádza, že "hlavnými modifikáciami bielkovín, ku ktorým dochádza počas ošetrenia UHT, sú denaturácia a agregácia bielkovín a chemické modifikácie ich aminokyselín".
Poškodené mliečne bielkoviny môžu prispievať k alergickým reakciám, konštatuje Fallon, a alergia na mlieko je v súčasnosti bežná. Podľa organizácie Asthma and Allergy Network každý rok zomrie približne 20 Američanov na anafylaktický šok spôsobený konvenčným mliekom (9) – šokujúca pripomienka toho, ako veľmi sa moderné mlieko vzdialilo od pravého, surového mlieka, ktoré zriedkavo spôsobuje alergické reakcie.
Tretina bežného mlieka obsahuje rizikové kontaminanty
Neekologické pasterizované mlieko má aj ďalšie nevýhody. Okrem potenciálne nebezpečných patogénov sa zistilo, že konvenčné mlieko obsahuje aj rôzne lieky a poľnohospodárske chemikálie vrátane (10,11):
Antibiotík ako amoxicilín, oxytetracyklín a sulfadimetoxín, ako aj sulfa-thiazol a sulfametazín, ktorých používanie v mliekarenskej výrobe je zakázané z dôvodu obáv o zdravie ľudí, medzi ktoré patria akútne a potenciálne život ohrozujúce alergické reakcie (12).
Pesticídy, ako sú chlorpyrifos (insekticíd, o ktorom je známe, že narúša vývoj mozgu a spôsobuje poškodenie mozgu, neurologické abnormality, zníženie IQ a agresivitu u detí), atrazín (spojený s reprodukčným poškodením zvierat, vrode-nými chybami a rakovinou), diazinón, cypermetrín a permetrín (syntetický pyre-troidný (13) insekticíd spojený s problémami v správaní detí).
Žiadny z týchto pesticídov a antibiotík sa však nenašiel vo vzorkách ekologického mlieka. Ako uvádzajú autori (14):
"Spomedzi konvenčných vzoriek prekročili hladiny rezíduí federálne limity pre amo-xicilín v jednej vzorke (3%) a vo viacerých vzorkách pre sulfametazín (37%) a sulfa-thiazol (26%). Medián koncentrácií bGH a IGF-1 v konvenčnom mlieku bol 8–9, resp. 3–5 ng/ml, čo je dvadsať a trikrát viac ako v ekologických vzorkách ...
Antibiotiká a pesticídy používané v súčasnosti neboli zistené v ekologických vzorkách, ale prevládali vo vzorkách konvenčne vyrobeného mlieka, pričom viaceré vzorky prekračovali federálne limity. Vyššie hladiny bGH a IGF-1 v konvenčnom mlieku naznačujú prítomnosť syntetického rastového hormónu."
Prečo by ste sa nemali VYHÝBAŤ mlieku
Hoci sa môže zdať, že vyhýbať sa mlieku úplne by mohlo byť najlepšou voľbou, vôbec to tak nie je. Ako sa podrobne uvádza v článku "Úžasné výhody mliečneho tuku", plnotučné alebo plnotučné mliečne výrobky obsahujú nasýtené tuky s nepárnym reťazcom (OCFA) kyselinu pentadekánovú (C15:0) a kyselinu heptadeká-novú (C17:0), ktoré majú významné zdravotné účinky.
Tieto OCFA sa nachádzajú predovšetkým v mliečnom tuku a vaše telo si ich nedokáže vytvoriť, takže ich musíte získať zo stravy. Tento tuk je taký prospešný, že vedci v súčasnosti predpokladajú, že môže ísť o prehliadaný esenciálny tuk. Vyššie hla-diny OCFA v krvi sa spájajú s nižším rizikom obezity, chronického zápalu, kardio-vaskulárnych ochorení, metabolického syndrómu, cukrovky 2. typu, NASH, CHOCHP, rakoviny pankreasu a úmrtnosti zo všetkých príčin.
A čo je dôležité, OCFA nemajú inhibičný účinok na spaľovanie glukózy, pretože sa nepremieňajú na acetyl-CoA, ale vstupujú do Krebsovho cyklu ako sukcinyl-CoA. V praxi to znamená, že nemusíte obmedzovať konzumáciu plnotučných mliečnych výrobkov, pretože neovplyvnia vašu schopnosť spaľovať glukózu.
Surové organické mlieko kráv kŕmených trávou má tiež dôležité účinky na posilnenie imunity. Podľa štúdie (15) z roku 2015 v časopise The Journal of Allergy and Clinical Immunology mali deti, ktoré pili surové organické mlieko kráv kŕmených trávou, o 30% nižší výskyt vírusových infekcií a infekcií dýchacích ciest vrátane bežného pre-chladnutia ako deti, ktoré pili ultrapasterizované mlieko. Mlieko teda skutočne môže "urobiť vášmu telu dobre", ako hovoril starý marketingový slogan, ale musíte piť správny druh mlieka.
Organické surové mlieko kráv kŕmených trávou je najbezpečnejšia voľba
Najzdravším a najbezpečnejším druhom mlieka je surové, nepasterizované mlieko pochádzajúce od ekologicky chovaných kráv kŕmených trávou alebo pasených na pastve. Na rozdiel od všeobecne rozšíreného názoru je v surovom mlieku v porovnaní s pasterizovaným výrazne menšia pravdepodobnosť výskytu nebezpečných baktérií spojených s chorobami prenášanými potravinami.
Napriek tvrdeniam amerického Úradu pre potraviny a liečivá (16) a Ministerstva poľno-hospodárstva USA (17) o zvýšených zdravotných rizikách spojených s konzumáciou surového mlieka sú empirické dôkazy z údajov o ochoreniach prenášaných potravina-mi v rozpore s týmito tvrdeniami. Podľa vyšetrovania Dr. Teda Bealsa (18) je pravdepo-dobnosť ochorenia zo surového mlieka 35,000-krát nižšia ako z iných zdrojov potravín.
Podobne vyšetrovanie Marka McAfeeho, generálneho riaditeľa spoločnosti Organic Pastures Dairy, z roku 2012, ktoré zahŕňalo žiadosť o poskytnutie údajov o úmrtiach, ktoré údajne súvisia so surovým mliekom, adresovanú CDC, odhalilo (19):
Nula úmrtí pripísaných konzumácii surového mlieka v Kalifornii v priebehu 37 rokov
Dve úmrtia, ktoré americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb uvádza ako úmrtia súvisiace so surovým mliekom, boli v skutočnosti spôsobené konzumáciou nelegálneho syra, ktorý bol vyrábaný v nekontrolovaných podmienkach v Mexiku, a nie surovým mliekom vyrobeným v USA
Poslední ľudia, ktorí zomreli na mlieko, zomreli na kontaminované pasterizované mlieko
Podľa Cornellovej štúdie, ktorá využívala údaje CDC, súviselo v rokoch 1973 až 2009 so surovým mliekom 1,100 ochorení. Medzitým 422,000 ochorení súviselo s pasterizovaným mliekom. A zatiaľ čo na surové mlieko nikto nezomrel, naj-menej 50 Američanov zomrelo na pasterizované mlieko alebo pasterizovaný syr
FDA aj USDA varujú pred možnou prítomnosťou baktérií spôsobujúcich ochorenia v surovom mlieku, ale nepriznávajú, že tieto patogény pochádzajú z priemyselných poľnohospodárskych postupov, ktoré prispievajú k zdravotným problémom zvierat. Zvieratá chované na pastve v zdravších podmienkach zvyčajne neobsahujú škodlivé množstvo patogénnych baktérií. Ich varovný postoj ku konzumácii surového mlieka by bol opodstatnený len vtedy, ak by sa výslovne zameral na nepasterizované mlie-ko z prevádzok s koncentrovaným výkrmom zvierat (CAFO), kde sú riziká skutočne zvýšené. Surové ekologické mlieko od kráv kŕmených trávou, ak sa s ním narába v súlade s riadnymi hygienickými protokolmi, zriedka predstavuje zdravotné riziko, pretože ekologické mliekarenské farmy majú povinnosť dodržiavať prísne usmer-nenia, ktoré zvyšujú bezpečnostné opatrenia.
Zvážte kozie mlieko ako alternatívu
Spolu s mnohými ďalšími ľuďmi dávam prednosť surovému koziemu mlieku pred kravským. Táto voľba nie je len o chuti, ale ovplyvňujú ju aj výživové a fyzikálne vlastnosti kozieho mlieka. Jedným z výrazných rozdielov medzi kozím a kravským mliekom je zloženie tuku. Kozie mlieko má menšie tukové guľôčky a iný typ tuku, čo znamená, že prirodzene zostáva homogénnejšie.
Na rozdiel od kravského mlieka, ktoré si často vyžaduje mechanickú homogenizáciu, aby sa zabránilo oddeleniu tuku, kozie mlieko si prirodzene zachováva konzistentnú zmes. Táto vlastnosť ovplyvňuje nielen jeho štruktúru a chuť, vďaka čomu je jemnejšie a chutnejšie, ale mnohým ľuďom uľahčuje aj trávenie kozieho mlieka. Okrem toho kozie mlieko obsahuje prevažne kazeín A2.
Na rozdiel od väčšiny kravského mlieka, ktoré môže obsahovať kazeín A1 aj A2, kozie mlieko spolu s ovčím a byvolím mliekom vo všeobecnosti obsahuje kazeín typu A2, ktorý sa pre niektorých ľudí považuje za ľahšie stráviteľný a menej pravdepodobne spôsobuje nepriaznivé účinky spojené s kazeínom A1. Kozie mlieko je preto vhodnejšou voľbou pre osoby citlivé na mliečne výrobky pochádzajúce od kráv s kazeínom typu A1.
Väčšina mlieka kupovaného v obchode je ultrapasterizovaná
Ultrapasterizované mlieko sa po svojom uvedení na americký trh začiatkom 90. rokov 20. storočia predávalo v špecializovaných sterilných nádobách, ktoré boli pôvodne vyvinuté v Európe. Tento výrobok nevyžadoval chladenie a mal trvanlivosť až deväť mesiacov.
Americkí spotrebitelia však boli voči nákupu nechladeného mlieka nedôverčiví. Preto sa priemysel vrátil k tradičným metódam balenia a presunul výrobok späť do chladia-cej uličky. Dnes je väčšina predávaného mlieka ultrapasterizovaná, a to aj v prípade, že ide o ekologické mlieko.
Fermentované výrobky, ako je kyslá smotana a syr, sa však zvyčajne vyrábajú z pasteri-zovaného mlieka, ale nie z ultrapasterizovaného, pretože mlieko, ktoré prešlo ultra-vysokou tepelnou úpravou, nemôže kvasiť. "To je iný spôsob, ako povedať, že UHT mlieko je nestráviteľné, pretože fermentácia je forma trávenia," poznamenáva Fallon. Ďalej uvádza (20):
"Nedávna epidémia listérie, ktorá spôsobila dve úmrtia a viac ako 20 hospitalizácií, iniciovala 5. februára stiahnutie pasterizovaných syrov, jogurtov a kyslej smotany z trhu – čo je dôkazom toho, že pasterizácia nezaručuje bezpečnosť fermentovaných mliečnych potravín.
UHT mlieko poslúžilo ako dočasné riešenie pre mliekarenský priemysel, ale v koneč-nom dôsledku bude jeho záhubou. Spotreba mlieka v Spojených štátoch klesla od roku 1970 o polovicu a mliekarenskému priemyslu sa tento trend nepodarilo zvrátiť. Obviňuje z toho konkurenciu v podobe limonád a "mlieka" rastlinného pôvodu, ale nechce pripustiť, že spracovanie UHT spôsobuje, že mlieko je nechutné, aler-génne a nestráviteľné."
preklad: Kisutumo Midonotaka –> https://tinyurl.com/yxxk3y9a
Guillermou
K problému ošetrovania mlieka sa môže pridať aj jeho druh a kontaminácia pesticíd-mi, antibiotikami, vakcínami, bisfenolmi, mikroplastmi atď. Surové mlieko s betaka-zeínom A2 namiesto A1 od zvierat pasených na tráve od kráv, oviec, kôz, plemien ako sú Guernsey Dexter, Jerseys a iné, ktorých bielkoviny sú stráviteľnejšie a vždy existuje možnosť výroby jogurtu s viac biologicky dostupnými živinami a probiotikami.
Mlieko zvierat chovaných neprirodzeným krmivom kontaminovaným glyfosátom, existuje synergia lepku a kazeínu s glyfosátom a spôsobuje intolerancie a autoimu-nitné reakcie. Stephanie Seneffová je presvedčená, že neznášanlivosť lepku, arašidov, sóje a kazeínu súvisí s glyfosátom, dôkazy sú podľa nej zdrvujúce.
http://occupyhealth.com/dr-susan-on-radio/stephanie-seneff-glyphosate-the-scourge-of-mankind/
https://people.csail.mit.edu/seneff/
Prirodzená strava kráv je voľný chov a prevažne na báze trávy. Keď krava v CAFO konzumuje obilniny namiesto trávy, čo je potrava, pre ktorú bola stvorená, dochádza k trom nežiaducim javom, ako uvádza Dr. Mercola: V dôsledku využívania glukózy obsiahnutej v obilninách sa krava stáva acidotickou, keďže obilniny môžu obsahovať mykotoxíny, čím vzniká veľmi vysoký protonizačný proces, ktorý poškodzuje obličky kravy. V dôsledku toho môže krava poskytovať mlieko len počas 1,7 laktácie, čo je 44 mesiacov, po ktorých musí ísť na porážku.
Jogurt zo surového mlieka je tiež veľmi hustý a krémový v porovnaní s pasterizova-nými komerčnými druhmi. Zdravé baktérie a vysoký počet bielych krviniek v surovom mlieku pomáhajú znižovať riziko otravy jedlom. Okrem toho je plné enzýmov, väčšie-ho množstva omega 3, konjugovanej kyseliny linolovej a vitamínov z prirodzenej výživy. Mikroorganizmy nachádzajúce sa v syre zo surového mlieka účinne obmedzujú rast potenciálne škodlivých organizmov.
https://www.globenewswire.com/news-release/2015/12/02/792417/10157615/en/Weston-A-Price-Foundation-Raw-Milk-Cheese-as-Safe-as-Pasteurized.html
Za týchto nepriaznivých podmienok chovu, ošetrovania a kontaminácie mlieka nie je prekvapujúce, že dve nedávne prospektívne kohortové štúdie v Kalifornii a Švédsku identifikovali konzumáciu kravského mlieka ako nutričný rizikový faktor rakoviny prsníka (ER + BCa ) v severoamerickej a európskej populácii.
Väčšina publikovaných metaanalýz ignoruje spracovanie mlieka, najmä tepelné účinky pasterizácie v porovnaní s UHT, a preto neposkytuje informácie o prítomnosti alebo neprítomnosti onkogénnych miR MEX. Genetické rozdiely u domácich kráv, ako sú SNP génu IGF1 hovädzieho dobytka, výskyt mastitíd, postupy kŕmenia (tráva vs. kuku-rica) a kontaminácia životného prostredia (aflatoxíny, bisfenol A, pesticídy, BMMF, MP, nanoplasty) môžu mať synergický vplyv na onkogénnu signálnu kapacitu mlieka.
Súhrnne možno povedať, že dostupné údaje z nedávnych prospektívnych kohorto-vých štúdií, ako aj patobiochemické poznatky o synergii medzi mliekom a rizikovými signálnymi dráhami BCa s pozitívnym estrogénovým receptorom α v úzkej analógii s vplyvom mlieka v patogenéze rakoviny prostaty, najčastejšieho nádorového ochorenia u mužov.
https://link.springer.com/article/10.1007/s13668-023-00457-0
Tu je niekoľko odkazov, ktoré pomôžu tým, ktorí nájdu zdroje surového mlieka v rôznych štátoch:
www.realrawmilkfacts.com/raw-milk-regulations
www.farmtoconsumer.org/raw-milk-nation-interactive-map
www.realmilk.com/real-milk-finder
http://www.a2a2milk.com/
1, 2, 3, 4, 7, 9, 20 ZeroHedge February 15, 2024
10, 14 Public Health Nutrition June 26, 2019 [Epub ahead of print]
13 National Pesticide Information Center Permethrin (Archived)
15 Journal of Allergy and Clinical Immunology January 2015; 135(1): 56-62.e2