Vývoj v oblasti zisťovania Alzheimerovej choroby vrátane jednoduchého krvného testu, ktorý prekonáva typické hodnotenia, dáva nádej na včasný zásah, ktorý by spomalil postup choroby.
Vedci z Univerzity v Lunde (Švédsko) predstavili nový krvný test, ktorý by mohol zmeniť spôsob diagnostikovania Alzheimerovej choroby. Tento test, ktorý meria špecifické bielkoviny v krvi, sa môže pochváliť pôsobivou 90% presnosťou pri odhaľovaní patológie Alzheimerovej choroby.
Štúdia, ktorá sa uskutočnila v zariadeniach primárnej aj sekundárnej zdravotnej starostlivosti, preukázala, že tento krvný test výrazne prekonáva bežné klinické hodnotenia. 1 V súčasnosti sa diagnostika Alzheimerovej choroby často opiera o drahé a invazívne postupy, ako je pozitrónová emisná tomografia (PET) alebo odposluchy miechy.
Tento nový krvný test však ponúka jednoduchšiu a dostupnejšiu alternatívu, ktorá by sa mohla realizovať v ambulancii miestneho lekára. Test sa zameriava na dva kľúčové biomarkery: fosforylovaný tau 217 (p-tau217) a pomer amyloidu-β 42 k amyloidu-β 40 (Aβ42:Aβ40).
Tieto proteíny sú úzko spojené s charakteristickými zmenami mozgu, aké sa pozorujú pri Alzheimerovej chorobe. Meraním ich hladín v krvi by lekári mohli identifikovať Alzheimerovu chorobu s nevídanou ľahkosťou a presnosťou, a to roky predtým, ako sa prejavia samotné príznaky.
Včasná detekcia umožňuje rýchlu intervenciu ešte pred začiatkom príznakov
Súčasná liečba Alzheimerovej choroby (AD) je najúčinnejšia, ak sa začne včas, ešte pred výrazným poškodením mozgu. Tento nový krvný test by mohol lekárom umožniť začať liečbu v najranejších štádiách ochorenia, spomaliť jeho progresiu a zachovať kognitívne funkcie na dlhší čas. Ako vysvetlili vedci v časopise Frontiers in Aging Neuroscience: 2
"Včasná diagnostika Alzheimerovej choroby je nevyhnutná na uľahčenie vývoja liečby modifikujúcej ochorenie a sekundárnej prevencie pred nástupom príznakov. Došlo k výraznému posunu v cieli diagnostického procesu, ktorý prešiel od jednoduchého potvrdenia prítomnosti symptomatickej AD k rozpoznaniu choroby v jej skorých, asymptomatických fázach."
V čase, keď sa pri typickej Alzheimerovej chorobe začnú prejavovať problémy s pamäťou, často už došlo k významnému poškodeniu mozgu. Mnohí odborníci sa domnievajú, že liečba ochorenia v jeho najranejších štádiách, ešte pred rozsiahlou stratou mozgových buniek, poskytuje najlepšiu šancu na spomalenie jeho progresie. Včasné odhalenie navyše otvára možnosti na zásahy do životného štýlu, ktoré môžu pomôcť odvrátiť alebo zmierniť následky Alzheimerovej choroby.
Predstavte si, že môžete robiť informované rozhodnutia o zdraví svojho mozgu roky predtým, ako sa objavia akékoľvek príznaky. Tento test by vám mohol umožniť prijať proaktívne opatrenia, ako je úprava stravy, zvýšenie fyzickej aktivity alebo zapojenie sa do kognitívnych cvičení, ktoré sľubne prispievajú k udržaniu zdravia mozgu.
Okrem toho včasná diagnostika umožňuje lepšie plánovanie a prípravu na budúcnosť, čo vám a vašej rodine poskytne viac času na zváženie možností starostlivosti a prijatie dôležitých rozhodnutí, kým ešte plne ovládate svoje schopnosti.
Zlepšenie diagnostiky v rôznych zariadeniach zdravotnej starostlivosti
Nový krvný test by mohol zlepšiť diagnostiku Alzheimerovej choroby v rôznych zdravotníckych zariadeniach, keďže štúdia ukázala, že test dosahuje konzistentne dobré výsledky v ambulanciách primárnej starostlivosti aj v špecializovaných pamäťových ambulanciách. 3
V zariadeniach primárnej starostlivosti, kde môže byť miera nesprávnej diagnózy Alzheimerovej choroby vysoká, dosiahol krvný test presnosť 89% až 90%, čím výrazne prekonal 58% presnosť lekárov primárnej starostlivosti používajúcich konvenčné diagnostické metódy. Dokonca aj v špecializovaných pamäťových klinikách, kde Alzheimerovu chorobu zvyčajne diagnostikujú odborní neurológovia, krvný test prekonal klinické hodnotenia a dosiahol 91% až 92% presnosť v porovnaní so 71% presnosťou špecialistov. 4
To znamená, že či už navštívite svojho rodinného lekára alebo špecializovanú kliniku, pomocou tohto krvného testu by ste mohli získať presnejšiu diagnózu a v konečnom dôsledku by sa mohlo viac pacientov správne identifikovať v skorom štádiu ochorenia, čím by sa znížil stres a neistota z nesprávnej diagnózy a zabezpečila by sa vhodná starostlivosť a podpora od začiatku.
Odhalenie Alzheimerovej choroby pred objavením sa príznakov
V samostatnej štúdii uverejnenej v časopise Biomedicines vedci zistili, že hladina p-tau217 začína v krvi stúpať viac ako dve desaťročia pred objavením sa kognitívnych príznakov, čím predstihuje iné biomarkery tau, ako sú p-tau181 a p-tau205. 5 To poskytuje bezprecedentné okno na včasnú intervenciu, čo umožňuje prijať opatrenia na spomalenie alebo zabránenie progresie ochorenia dlho predtým, ako dôjde k nezvratnému poškodeniu mozgu.
Schopnosť testu odhaliť Alzheimerovu chorobu v predklinickom štádiu by mohla mať pre rizikové osoby transformačný význam. U kognitívne nenarušených jedincov p-tau217 silne koreluje so stavom amyloidu a tau PET, ako aj s pomerom Aβ42/Aβ40 v CSF. Dôležité je, že p-tau217 dokáže odlíšiť amyloid-pozitívnych jedincov s negatívnym tau od kontrol bez AD, čo naznačuje, že môže odhaliť najranejšie štádiá patológie AD.
Jedinečné spojenie p-tau217 s oblasťou CA1 hipokampu, ktorá je dôležitá pre pamäť, a jeho lokalizácia v granulovakuolárnych telieskach – malých, bublinovitých štruktúrach v mozgových bunkách – pomáhajú vysvetliť jeho skorý nárast v procese ochorenia.
Zrakové príznaky: Ďalší kľúč k včasnému odhaleniu Alzheimerovej choroby
Možno si myslíte, že strata pamäti je charakteristickým znakom Alzheimerovej choroby, ale menej známy variant by tiež mohol pomôcť odhaliť toto ochorenie oveľa skôr. Posteriorná kortikálna atrofia (PCA) je forma Alzheimerovej choroby, ktorá spočiatku postihuje skôr zrak ako pamäť.
Medzinárodná štúdia, ktorej sa zúčastnilo 1,092 pacientov, vrhla nové svetlo na tento stav. 6 PCA sa zvyčajne objavuje okolo 60. roku života, teda takmer o desať rokov skôr ako klasická Alzheimerova choroba. Jej prvé príznaky sú zrakové – problémy s vnímaním hĺbky, rozpoznávaním predmetov alebo orientáciou v priestore. Môžete mať problém zaparkovať auto, prečítať hodiny alebo nájsť predmety priamo pred sebou. Tieto problémy so zrakom často vedú k nesprávnej diagnóze a pacienti navštívia viacerých očných lekárov, kým dostanú správnu odpoveď. Ak pochopíte PCA, môžete potenciálne odhaliť Alzheimerovu chorobu roky predtým, ako sa objavia problémy s pamäťou. Skenovanie magnetickou rezonanciou odhalilo charakteristické zmenšenie v zadnej časti mozgu u 85% pacientov s PCA.
Ešte výpovednejšie bolo PET skenovanie, ktoré ukázalo zníženú aktivitu mozgu v zadných oblastiach v 97% prípadov. Skenovanie PET na amyloid, ktorým sa zisťuje hromadenie abnormálnych proteínov v mozgu, bolo pozitívne u 94% pacientov s PCA. Testy miechového moku na prítomnosť tých istých proteínov boli pozitívne v 81% prípadov.
Výskumníci sa domnievajú, že PCA by mohol byť najpresvedčivejším klinickým syndrómom pre patológiu Alzheimerovej choroby. To znamená, že ak vám diagnostikujú PCA, je veľmi vysoká pravdepodobnosť, že máte dočinenia s Alzheimerovou chorobou, aj keď je vaša pamäť stále ostrá. Tieto testy biomarkerov môžu objasniť a pomôcť pri rozhodovaní o liečbe oveľa skôr v procese ochorenia.
Zaujímavým zistením tejto štúdie je, že PCA postihuje častejšie ženy ako mužov. Približne 60% pacientov s PCA boli ženy, v porovnaní s rovnomernejším rozdelením pri klasickej Alzheimerovej chorobe. Tento rozdiel medzi pohlaviami by mohol poskytnúť informácie o rizikových faktoroch a potenciálnych stratégiách prevencie. Vedci predpokladajú, že ženy môžu mať väčšiu „kognitívnu zraniteľnosť“ v oblastiach mozgu postihnutých PCA.
Poznamenali, že problémy s matematickým a vizuálno-priestorovým učením sú častejšie u dievčat a tie isté schopnosti sú často narušené pri PCA. To vyvoláva otázky, či určité kognitívne vzorce počas života môžu ovplyvniť riziko špecifických typov demencie v neskoršom veku.
Je to pripomienka, že Alzheimerova choroba nie je univerzálne ochorenie. Vaše pohlavie spolu s vašimi jedinečnými kognitívnymi silnými a slabými stránkami určujú, ako sa choroba prejaví.
Rizikové tabletky proti Alzheimerovej chorobe sú spojené so život ohrozujúcimi vedľajšími účinkami
Americký úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) urýchlene schválil liek na Alzheimerovu chorobu lecanemab (Leqembi). Tento liek, monoklonálna protilátka, sa viaže na amyloid beta v mozgu.
V 18-mesačnej štúdii uverejnenej v časopise New England Journal of Medicine 7 sa zistilo, že liek Leqembi znižuje markery amyloidu v počiatočnom štádiu Alzheimerovej choroby a vedie k „mierne menšiemu zhoršeniu“ poznania a funkcií v porovnaní s placebom. Lecanemab bol oslavovaný ako prelomový, ale pri bližšom pohľade sa zistili významné riziká, ktoré prevažujú nad jeho skromnými prínosmi.
Najznepokojujúcejším pozorovaným vedľajším účinkom bola ARIA (abnormality zobrazovania súvisiace s amyloidom), ktorá sa vyskytla u značného počtu účastníkov. ARIA-E, zahŕňajúca edém mozgu, postihla 12,6% osôb užívajúcich lecanemab v porovnaní s iba 1,7% v skupine užívajúcej placebo.
Hoci väčšina prípadov bola hlásená ako mierna až stredne závažná, u 2,8% účastníkov sa vyskytla symptomatická ARIA-E, pričom príznaky zahŕňali bolesť hlavy, poruchy videnia a zmätenosť. 8
ARIA-H, zahŕňajúca krvácanie do mozgu, bola ešte častejšia a postihovala 17,3% príjemcov lecanemabu v porovnaní s 9% v skupine s placebom. Okrem ARIA bol lecanemab spojený s vysokou mierou reakcií súvisiacich s infúziou, ktoré postihli 26,4% účastníkov v porovnaní so 7,4% v skupine s placebom.
Tieto reakcie, hoci boli väčšinou mierne až stredne závažné, viedli k tomu, že značný počet účastníkov pociťoval počas liečby nepohodlie. V štúdii sa zaznamenal aj vyšší výskyt závažných nežiaducich udalostí v skupine s lecanemabom (14%) v porovnaní so skupinou s placebom (11,3%).
Riziká prevažujú nad miernymi prínosmi lecanemabu
Medzi ďalšie znepokojujúce nežiaduce účinky patril vyšší výskyt pádov (10,4% oproti 9,6%) a bolesti hlavy (11,1% oproti 8,1%) v skupine s lecanemabom. Ešte znepokojujúcejšie je, že makrohemorágie sa vyskytli u 0,6% príjemcov lecanemabu v porovnaní s 0,1% v skupine s placebom. Tieto väčšie krvácania do mozgu predstavujú významné riziko a mohli by mať pre pacientov závažné následky.
Stojí za zmienku, že nežiaduce udalosti viedli k prerušeniu liečby skúšaným liekom u 6,9% príjemcov lecanemabu, čo je viac ako dvojnásobok miery výskytu v skupine s placebom (2,9%). Takáto vysoká miera prerušenia liečby v dôsledku nežiaducich účinkov vyvoláva otázky o znášanlivosti lieku v reálnych podmienkach.
Okrem toho, hoci lecanemab preukázal určitú účinnosť pri spomaľovaní poklesu kognitívnych funkcií, prínosy boli skromné. Rozdiel v kognitívnom úpadku medzi skupinami s lecanemabom a placebom v primárnom výslednom ukazovateli – Clinical Dementia Rating - Sum of Boxes score, nástroji používanom na hodnotenie závažnosti demencie – bol len 0,45 bodu na 18-bodovej stupnici. Tento malý rozdiel je potrebné zvážiť v porovnaní s významnými rizikami spojenými s liekom.
Štúdia bola tiež obmedzená na 18 mesiacov, takže otázky týkajúce sa dlhodobej účinnosti a bezpečnosti zostali nezodpovedané. Vzhľadom na chronický charakter Alzheimerovej choroby by pacienti museli užívať lecanemab roky, čím by sa ich vystavenie týmto rizikám časom zvyšovalo. Ako napísala investigatívna novinárka Maryanne Demasiová: 9
"Teraz, keď bol liek schválený, podporné skupiny, ako napríklad Alzheimerova asociácia, ktoré sú vo veľkej miere financované farmaceutickým priemyslom, túto správu privítali a uviedli, že FDA urobila ‚správne rozhodnutie‘. Kritici však pochybujú o tom, že prínosy lecanemabu prevážia nad jeho škodlivosťou, a sú zhrození, že FDA schválila liek bez prispenia vlastnej poradnej skupiny."
Tipy na ochranu kognitívnych funkcií
Keďže sa krvný test na diagnostiku Alzheimerovej choroby približuje k širokému klinickému používaniu, má potenciál zmeniť podobu starostlivosti o pacientov s Alzheimerovou chorobou a jej výskumu. Dostupnosť jednoduchého a presného diagnostického nástroja by mohla viesť k rozsiahlejšiemu skríningu, ktorý by mohol zachytiť chorobu skôr u miliónov ľudí. To by mohlo zmeniť zameranie starostlivosti o pacientov s Alzheimerovou chorobou z liečby príznakov na prevenciu jej vzniku.
Hoci test ešte nie je k dispozícii na klinické použitie, jeho vývoj predstavuje významný krok vpred v boji proti Alzheimerovej chorobe. Prevencia je však stále lepšia ako liečba.
Riziko chronických ochorení vrátane demencie môžete znížiť a pomôcť predchádzať zhoršovaniu kognitívnych funkcií zlepšením funkcie mitochondrií. Výskum uverejnený v časopise Neurology 10 naznačuje, že zápalová strava súvisí s vyšším rizikom demencie, ktorá má korene v mitochondriálnej dysfunkcii. 11
Tri hlavné toxíny zhoršujú funkciu vašich mitochondrií tým, že ovplyvňujú vnútrobunkový vápnik a celkové zdravie buniek. Zvýšená hladina vnútrobunkového vápnika vedie k zvýšenej hladine superoxidu a oxidu dusnatého, ktoré sa spájajú a vytvárajú peroxynitrit, silný reaktívny druh kyslíka, ktorý prispieva k zhoršeniu zdravia. Medzi tieto toxíny patria:
Nadmerná konzumácia kyseliny linolovej (LA) – LA, omega-6 polynenasýtený tuk, ktorý je obsiahnutý v semenách, rastlinných olejoch a spracovaných potravinách, patrí medzi najškodlivejšie zložky západnej stravy. Nadmerná konzumácia negatívne ovplyvňuje rýchlosť metabolizmu a črevný mikrobióm, čo sú dva kľúčové faktory pre vaše zdravie.
Chemické látky narúšajúce endokrinný systém (EDC) – vystavenie EDC, často z mikroplastov, nadmerne stimuluje vaše estrogénové receptory. Mikroplasty sú také rozšírené, že týždenne môžete prehltnúť plasty v objeme kreditnej karty. 12 Tieto plasty obsahujú ftaláty a bisfenol A (BPA), ktoré aktivujú estrogénové receptory. Estrogén zvyšuje vnútrobunkovú hladinu vápnika, čo vedie k tvorbe peroxynitritu.
Nadmerné vystavenie elektromagnetickému poľu (EMP) – Každodenné vystavenie EMP, napríklad z mobilných telefónov, má skryté zdravotné dôsledky. EMP aktivujú receptory napäťovo riadených vápnikových kanálov (VGCC) v bunkách, čím spúšťajú prílev vápnika a katalyzujú tvorbu peroxynitritu. 13
Chronické vystavenie týmto toxínom poškodzuje váš mikrobióm a vytvára predpoklady pre chronické ochorenia. Preto okrem dodržiavania zdravej stravy počas celého života, vrátane vyhýbania sa nadmernému množstvu LA, minimalizácia vystavenia EDC a EMP ochráni zdravie vášho mozgu s pribúdajúcim vekom.
preklad: Takumi Azadi –>https://tinyurl.com/yxxk3y9a
Omega-3, foláty a CoQ10 pomáhajú nielen srdcu
Tieto doplnky stravy sú spojené so zlepšením kardiovaskulárneho zdravia a tieto tri živiny majú aj ďalšie zdravotné výhody. Napríklad:
Medzi zdravotné výhody udržiavania optimálnej alebo takmer optimálnej rovnováhy omega-3 a omega-6 patrí zníženie rizika Alzheimerovej choroby, kognitívneho úpadku, autoimunitnej cukrovky (diabetes 1. typu), ekzémov alebo psoriázy, rakoviny, veľkej depresívnej poruchy a iných psychiatrických porúch a zlej kontroly hmotnosti. Vyvážený pomer omega-3 a omega-6 poskytuje ochranu aj ľuďom s amyotrofickou laterálnou sklerózou (ALS), kognitívnym starnutím a lepším zotavením po traumatickom poranení mozgu.
Folát je prirodzená forma vitamínu B9, ktorá sa nachádza v potravinách, zatiaľ čo kyselina listová je syntetický typ B9, ktorý sa nachádza v potravinových doplnkoch. Vitamín B9 je nevyhnutný; vaše telo ho nedokáže syntetizovať, preto ho musíte konzumovať. Foláty sú nevyhnutné pre syntézu DNA, metabolizmus bielkovín a tvorbu červených krviniek. Podporuje tiež vývoj plodu, kognitívne funkcie počas starnutia, znižuje krvný tlak a znižuje zmenšovanie mozgu. Nedostatok môže viesť k depresii, neplodnosti, srdcovým ochoreniam, anémii, svalovej slabosti a demencii.
Koenzým Q10 je antioxidant, ktorý si telo vytvára samo a ktorého najvyššie hladiny sa nachádzajú v pankrease, pečeni, obličkách a srdci. Dôkazy ukazujú, že je neoddeliteľnou súčasťou funkcie mitochondrií.
Jednou z funkcií CoQ10 a ubichinolu - redukovanej formy - je neutralizácia vedľajších produktov bunkového metabolizmu, čím sa znižuje hladina reaktívnych foriem kyslíka (ROS). Doplnky stravy môžu pomôcť znížiť výskyt fibrilácie predsiení, zlepšiť funkciu mitochondrií a môžu zastaviť progresiu nealkoholovej tukovej choroby pečene (NAFLD).
1, 3, 4 JAMA July 28, 2024
6 The Lancet Neurology February 2024, Volume 23, Issue 2, P168-177
9 Maryanne Demasi, Reports, Alzheimer’s drug approval raises the alarm January 10, 2023
11 Curr Neuropharmacol. 2022 Mar 28; 20(4): 675–692, Abstract
12 World Wildlife Fund, Assessing Plastic Ingestion from Nature to People