Zaujímavé prepojenie medzi demenciou a zmyslovými poruchami
Dr. Joseph Mercola, 19. októbra 2024
Oklamali vás, pokiaľ ide o demenciu. Nie je normálnou súčasťou starnutia, ale napriek tomu sa očakáva jej trojnásobný nárast.
Demencia nie je normálnou súčasťou starnutia, na rozdiel od toho, čo si niektorí ľudia myslia. Mnohí zdraví jedinci v skutočnosti prežijú celý život bez toho, aby sa u nich vyvinula akákoľvek forma demencie – napriek tomu sa však v súčasnosti čoraz viac ľudí s pribúdajúcim vekom postupne stretáva so zhoršenými kognitívnymi funkciami. Podľa amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) 1 sa očakáva, že počet prípadov demencie u dospelých vo veku 65 rokov a viac sa do roku 2060 vyšplhá na 14 miliónov – to je takmer trojnásobný nárast v porovnaní so situáciou spred 10 rokov. O to dôležitejšie je zaviesť stratégie, ktoré môžu pomôcť chrániť pred týmto ochorením.
V auguste 2024 vyšla v časopise The Lancet 2 správa, v ktorej sa podrobne uvádzajú nové poznatky o starostlivosti o demenciu a jej prevencii a identifikujú sa niektoré modifikovateľné rizikové faktory. Podľa správy sú zmyslové poruchy, dokonca aj tie, ktoré sú mierne až stredne závažné, spojené s rozvojom demencie v neskoršom veku.
Strata sluchu identifikovaná ako rizikový faktor demencie
Strata sluchu alebo „presbycusis“ je jedným z rizikových faktorov uvedených v správe. Odhaduje sa, že týmto ochorením trpí 20% ľudí na celom svete a 62% z nich má približne 50 rokov alebo viac. 3
Autori štúdie preskúmali päť metaanalýz a zistili, že vo všetkých sa našla súvislosť medzi stratou sluchu a demenciou. Z metaanalýz tiež vyplýva, že s postupujúcou stratou sluchu sa zvyšuje riziko demencie, pričom sa uvádza, že „rozsah tohto zvýšenia rizika sa v jednotlivých štúdiách líšil, a to od 4% zvýšenia až po 24% zvýšenie rizika demencie na 10 dB [decibelov] poklesu sluchovej schopnosti“. 4
Samostatný prehľad uverejnený v časopise Neuroscientist 5 sa zaoberal zmyslovými poruchami spojenými s demenciou a poukázal na niekoľko mechanizmov, ktorými môže strata sluchu viesť k zhoršeniu kognitívnych funkcií. Patria k nim zmeny v mozgu v sluchovej dráhe a mentálne preťaženie, ktoré vzniká, keď sa nedoslýchavý človek namáha, aby porozumel tomu, čo sa hovorí. Podľa výskumníkov:
"Predpokladali sme, že zvýšená aktivita v mechanizmoch mediálneho temporálneho laloku pre sluchové poznávanie počas reálneho počúvania, ktorá pôsobí na kompenzáciu periférnej straty sluchu, by mohla zvýšiť skoré patologické mechanizmy AD [Alzheimerovej choroby] v tých istých oblastiach.
Iné práce na hlodavcoch ukázali, že zvýšená vonkajšia sluchová stimulácia zlepšuje priestorové poznávanie a znižuje ukladanie amyloidu v sluchovej kôre a hipokampe v genetickom modeli AD u myší." 6
The Lancet pridáva stratu zraku na zoznam modifikovateľných rizikových faktorov
Správa časopisu Lancet zaradila medzi zmyslové poruchy spojené s demenciou aj stratu zraku. Toto doplnenie sa uskutočnilo po získaní „významných nových dôkazov“ spájajúcich tieto dva stavy. Na základe ich zistení sa takmer 2% prípadov demencie spájajú s neliečenou stratou zraku v seniorskom veku. 7 Autori štúdie vysvetľujú:
"Tieto dôkazy zahŕňajú metaanalýzu 14 prospektívnych kohortových štúdií so sledovaním od 3,7 do 14,5 roka, zahŕňajúcich 6,204,827 starších dospelých, ktorí boli na začiatku kognitívne intaktní, z ktorých sa u 171,888 vyvinula demencia. Strata zraku bola spojená so súhrnným RR [relatívnym rizikom] demencie 1,47." 8
V roku 2023 sa v prehľade uverejnenom v časopise International Journal of Molecular Sciences uvádza, že glaukóm, 9 ktorý je druhou najčastejšou príčinou slepoty na svete, má niektoré biomarkery spoločné s Alzheimerovou chorobou.
Podľa výskumníkov „patofyziologický proces, ktorý je základom Alzheimerovej choroby, je v mnohých aspektoch podobný glaukómu. Početné epidemiologické štúdie využívajúce imunohistochemické údaje a údaje získané na zvieratách potvrdzujú spojitosť medzi týmito dvoma ochoreniami.“ 10
Zásada „použi, alebo stratíš“ sa vzťahuje na mozgové tkanivo
V článku uverejnenom v denníku The New York Times 11 výskumníci poskytli jednoduché vysvetlenie, prečo môžu byť zmyslové poruchy spojené s demenciou, a súvisí to s tým, ako používate svoje mozgové tkanivo.
V podstate, ak máte stratu zmyslov, do vášho mozgu prichádza menej vstupných informácií. V dôsledku toho váš mozog podlieha menšej stimulácii, čo môže viesť k väčšej atrofii – to znamená, že buď mozgové tkanivo používate, alebo ho strácate. Ako uvádza denník The New York Times:
"Oblasť mozgu, ktorá spracováva sluchové informácie, je blízko oblasti najviac postihnutej Alzheimerovou chorobou, čo naznačuje, že môže existovať anatomická súvislosť. Vizuálne informácie sa dostávajú do inej časti mozgu, ale to, ako tieto informácie používame, aktivuje mnoho rôznych oblastí.
'Keď sa zníži aktivácia určitých oblastí mozgu, do určitej miery tam dochádza k rýchlejšej atrofii,' povedal Dr. Frank Lin, profesor otolaryngológie na Johns Hopkins University School of Medicine. 'Čo si viete predstaviť, že má kaskádové účinky aj na iné oblasti funkcie a štruktúry mozgu'." 12
Zmyslové poruchy v dospelosti môžu viesť aj k sociálnemu uzavretiu, keďže mnohí ľudia, ktorí s týmito poruchami zápasia, majú tendenciu prestať sa zapájať do kontaktu s ostatnými. To zvyšuje osamelosť, ktorá je tiež rizikovým faktorom demencie.
Dr. Gill Livingstonová, profesorka psychiatrie na University College London a hlavná autorka správy The Lancet, sa delí o to, že u ľudí, ktorí sú v ranom štádiu demencie, sa môžu príznaky vyvinúť rýchlejšie aj vtedy, keď stratia sluch alebo zrak. Je to preto, že pri snahe rozpoznať rozmazané videnie alebo skreslené zvuky zvyčajne spotrebujú viac mozgovej energie, čím im zostáva menej zdrojov na každodennú pamäť a poznávanie. 13
Zdôrazňuje tiež, že je dôležité tieto zmyslové poruchy riešiť včas, aby sa znížilo riziko demencie. V súčasnosti nie je známa žiadna liečba ani liek na demenciu, preto pochopenie súvislosti medzi týmito dvoma modifikovateľnými rizikovými faktormi a demenciou môže pomôcť výskumníkom vyvinúť nové stratégie riadenia alebo liečby.
"U niektorých ľudí sa demencia aj tak vyvinie, ale ak budú riešiť tieto riziká, mali by mať dlhší a zdravší život a nebudú mať demenciu tak dlho, “ vysvetľuje Livingston. „Nikdy nie je príliš skoro ani príliš neskoro na to, aby sme začali konať, pričom možnosti ovplyvniť situáciu sú v každom štádiu života.“ 14
Nadmerný hluk môže viesť k strate sluchu
Váš sluchový vnem sa môže zhoršovať prirodzene a môže sa začať dokonca už počas ranej dospelosti. Existuje mnoho faktorov, ktoré môžu viesť k tomuto stavu, hoci u niektorých ľudí dochádza k zhoršeniu rýchlejšie, možno v dôsledku genetiky alebo častejšie v dôsledku neustáleho vystavenia hluku a silným zvukom.
Dokumentárny film „Izolácia a demencia – prečo by sme si mali chrániť uši“ nemeckej televíznej stanice Deutsche Welle (DW), ktorý je vložený vyššie, sa zaoberá témou poškodenia sluchu spôsobeného hlukom. Poukazuje na niektoré každodenné situácie, v ktorých sú ľudia nevyhnutne vystavení nadmernému množstvu hluku – práca v nočných kluboch, rušných kuchyniach a dokonca aj práca v krajine, a na to, ako to ovplyvňuje ich zdravie.
Thomas Sünder, 49-ročný muž, ktorý pracoval ako DJ na plný úväzok, sa podelil o to, ako sa jeho zdravie postupne zhoršovalo po tom, čo bol každý večer vystavený viac ako 100 decibelom nepretržitého hluku a hudby. Uprostred vystúpenia náhle skolaboval v dôsledku silného záchvatu závrate. Krátko nato sa u neho objavil tinnitus (zvonenie v uchu) a následne náhla strata sluchu.
„Zobudil som sa a zrazu som mal pocit, že mám v uchu vatu. Ale žiadna tam nebola a všetko bolo tlmené na jednej strane,“ povedal. V dôsledku toho už neznesie pobyt na miestach s príliš veľkým hlukom. Aj keď nosí vlastné štuple do uší na ochranu, hovorí, že hluk v klube je stále neznesiteľný. „Je to také hlasné, že moje telo reaguje a som nervózny o svoje uši, pretože moje uši sú už mojím slabým miestom a je mi to super nepríjemné,“ zdieľa.
Sünderov stav nie je ojedinelým prípadom. V skutočnosti je v súčasnosti viac ako 1 miliarda ľudí na celom svete vystavená vysokému riziku straty sluchu v dôsledku neustáleho vystavenia hluku. 15 A keď dôjde k strate sluchu, nasleduje zhoršenie stavu mozgu.
Dr. Bernhard Junge-Hülsing, odborník na uši, nos a krk, vysvetľuje, že mozog sa zhoršuje rýchlejšie, ak dobre nepočujete. Jeho stav sa zhoršuje aj vtedy, keď nekomunikujete s ostatnými alebo sa nezúčastňujete na živote. Ako vysvetľuje v dokumentárnom filme:
"Naše sluchové centrum funguje ako sval, ktorý treba trénovať. Nové sluchové vnemy spôsobujú v mozgu neustále prispôsobovanie. To však znamená, že ak sluchový systém už nie je aktivovaný novými podnetmi, „sval“ ochrnie. To môže viesť až k demencii."
Používanie načúvacích prístrojov môže pomôcť chrániť vaše kognitívne zdravie
Sünder medzitým prestal byť dídžejom a teraz pracuje ako akustik v Hamburgu, kde pomáha iným ľuďom, ktorí sa tiež potýkajú so stratou sluchu. Pomáha ľuďom aj pri hľadaní vhodných načúvacích prístrojov na zlepšenie sluchu. Vďaka moderným technológiám, ktoré v súčasnosti prichádzajú s lepšími konštrukciami a sofistikovanejšími úpravami, by sa čoskoro mohli objaviť účinnejšie spôsoby, ako týmito zariadeniami riešiť funkčnú stratu sluchu.
V USA sa približne 38 miliónov dospelých ľudí potýka s poruchou sluchu; 29 miliónom z nich by mohlo pomôcť používanie načúvacích prístrojov. 16 Navyše sa v štúdiách zistilo, že používanie týchto pomôcok môže pomôcť pri ochrane zdravia mozgu pred vznikom demencie.
Metaanalýza z roku 2023 uverejnená v časopise JAMA Neurology zistila, že používanie načúvacích prístrojov viedlo k 19% zníženiu rizikových faktorov súvisiacich s poklesom kognitívnych funkcií a k 3% zlepšeniu výsledkov kognitívnych testov. 17 Podobné zistenia boli zaznamenané počas trojročnej multicentrickej randomizovanej kontrolovanej štúdie nazvanej Aging and Cognitive Health Evaluation in Elders (ACHIEVE). 18 Zistilo sa, že v populácii, ktorá je vystavená vysokému riziku kognitívneho poklesu, mali tí, ktorí nosili pomôcky na obnovu sluchu počas troch rokov, menší kognitívny pokles v porovnaní s tými, ktorí tieto pomôcky nepoužívali. Výskumníci dospeli k záveru:
"Výsledky štúdie ACHIEVE dopĺňajú rastúcu databázu dôkazov, ktorá naznačuje, že riešenie modifikovateľných rizikových faktorov kognitívneho poklesu a demencie by mohlo mať vplyv na zníženie budúceho globálneho zaťaženia demenciou.
Na základe dôkazov zo štúdie ACHIEVE môže byť strata sluchu obzvlášť dôležitým globálnym cieľom v oblasti verejného zdravia pre úsilie o prevenciu demencie vzhľadom na to, že strata sluchu je medzi staršími dospelými veľmi rozšírená a je liečiteľná pomocou zavedených intervencií (t.j. načúvacích prístrojov a súvisiacich podporných služieb)." 19
Ďalšie stratégie na ochranu sluchu
Prevencia je vždy lepšia ako následná liečba a v prípade straty sluchu je obzvlášť dôležitá. Ako sa totiž uvádza v prezentovanom dokumente, sluch sa na rozdiel od iných orgánov neobnovuje. Je veľmi dôležité prijať potrebné opatrenia na ochranu vašich uší, aby ste znížili riziko straty sluchu a v prvom rade sa vyhli potrebe používať načúvacie prístroje.
Jednou zo stratégií je chrániť uši pred hlasnými zvukmi. Ak ste náchylní na nebezpečné postupy počúvania, ako napríklad používanie slúchadiel alebo slúchadiel s vysokou hlasitosťou alebo neustále navštevovanie hlučných miest zábavy (napríklad koncertov), zvyšuje sa riziko straty sluchu spôsobenej hlukom. 20
Preto je rozumným prístupom praktizovanie návykov bezpečného počúvania a prijímanie potrebných preventívnych opatrení pri návšteve hlasných prostredí, ako je napríklad nosenie ochranných štupľov do uší. Je to obzvlášť dôležité, ak je vystavenie hlasným zvukom súčasťou vašej každodennej rutiny.
Dobrý nápad je tiež robiť pravidelné prestávky v počúvaní z používania osobných zvukových zariadení, aby si vaše uši oddýchli. Ďalšie tipy na ochranu uší pred hlukom nájdete v mojom článku „Škodlivý vplyv hluku na vaše zdravie“ .
Odporúčam tiež, aby ste si zabezpečili správnu výživu, aby boli vaše uši zdravé. V štúdii z roku 2023 uverejnenej v časopise PLOS Biology 21 sa zistilo, že rastlinné zlúčeniny nazývané fytosteroly, ktoré majú podobnú štruktúru ako cholesterol, môžu pomôcť zlepšiť funkciu vašich vonkajších vláskových buniek vo vnútornom uchu, čím pomáhajú zosilňovať zvuky. Podľa výskumníkov:
„Naše zistenia poukazujú na význam homeostázy cholesterolu vo vnútornom uchu ako inovatívnej terapeutickej stratégie pri prevencii a/alebo oddialení straty sluchu.“ 22
Živiny, ktoré vyživujú vaše oči
Pokiaľ ide o váš zrak, nezabúdajte, že zdravie vašich očí do veľkej miery závisí od vášho životného štýlu; jedným z dôležitých aspektov, o ktoré musíte dbať, je vaša strava. Poskytovanie správnej výživy vašim očiam môže výrazne prispieť k ich zdraviu aj v staršom veku.
Karotenoidy ako luteín, zeaxantín a mezozeaxantín sú rastlinné zlúčeniny so silnými antioxidačnými vlastnosťami. Chránia vašu makulu, časť sietnice, ktorá je zodpovedná za vaše videnie, pred modrým svetlom a škodlivým ultrafialovým (UV) žiarením zo slnka a iných zdrojov svetla. Vaše telo si tieto živiny nedokáže vyrobiť, preto ich musíte získavať zo stravy. Medzi najlepšie zdroje patria napr:
Zelená listová zelenina, ako je špenát, kel a brokolica
Oranžovo a žlto sfarbené ovocie a zelenina, ako napríklad tekvica a paprika
Vajcia od sliepok z voľných chovov s pasienkami (vyberajte si vajcia s jasne oranžovými žĺtkami, ktoré poukazujú na zvýšené množstvo luteínu a zeaxantínu)
Existuje však ešte jeden cenný antioxidant, ktorý je oveľa lepší ako tieto – astaxantín. Predchádzajúce štúdie potvrdili jeho ochranné účinky proti ochoreniam súvisiacim s očami, ako je šedý zákal a vekom podmienená makulárna degenerácia (VPMD), 23 preto ho mnohí vedci považujú za najsilnejší antioxidant, aký bol kedy objavený pre zdravie očí.
Astaxantín ľahko prechádza do očných tkanív a pôsobí bezpečne a účinnejšie ako ktorýkoľvek iný karotenoid bez nežiaducich reakcií. Konkrétne sa preukázalo, že astaxantín zmierňuje alebo zabraňuje poškodeniu spôsobenému svetlom, poškodeniu fotoreceptorových buniek, poškodeniu 24 gangliových buniek a poškodeniu neurónov vnútorných vrstiev sietnice.
Okrem pozitívnych účinkov na zdravie zraku sa v prehľade z roku 2024 uverejnenom v časopise Nutrients zistilo, že astaxantín môže mať hlboký prínos pre váš mozog a môže chrániť pred neurodegeneráciou: 25
"AST [astaxantín] má potenciál zlepšiť kognitívne funkcie, uľahčiť neuroprotekciu a spomaliť neurodegeneráciu. Toto tvrdenie sa opiera o zistené pozitívne účinky AST na rôzne odvetvia pamäti a reakčného času, ako aj o dôsledky práce využívajúcej biomarkery v ľudskej populácii."
Vyhnite sa kyseline linolovej a modrému svetlu, aby ste ochránili svoj zrak
Polynenasýtené tuky (PUFA), ako je kyselina linolová (LA), môžu vážne poškodiť váš zrak – a celkovo aj vaše zdravie – preto je veľmi dôležité ignorovať bežné rady, aby ste konzumovali oleje zo semien alebo rastlinné oleje, ktoré sú plné týchto škodlivých tukov. V skutočnosti som presvedčený, že LA sú najničivejšou zložkou vašej stravy a sú do veľkej miery zodpovedné za epidémiu moderných chorôb, ktoré dnes bujnejú.
LA sa nachádza prakticky v každom spracovanom jedle vrátane jedál rýchleho občerstvenia, jedál v reštauráciách a dokonca aj v šalátových dresingoch. Aj zdanlivo zdravé potraviny, ako je kuracie a bravčové mäso, sú nabité LA, pokiaľ neboli chované na špeciálnej diéte s nízkym obsahom PUFA. Pre viac informácií o tejto téme odporúčam prečítať si môj článok „Kyselina linolová – najničivejšia zložka vo vašej strave“ (slovenský preklad).
Odporúčam tiež vyhýbať sa modrému svetlu, najmä z digitálnych zariadení, pretože môže vyvolávať únavu očí a prispievať k rozvoju ARMD (vekom podmienená degenerácia makuly). Ako sa uvádza v jednej nedávnej štúdii: 26
"Vysoká expozícia modrému svetlu vyvoláva zrakový diskomfort na povrchu rohovky (digitálne očné napätie), narušenie cirkadiánnych rytmov, zvýšenú inzulínovú rezistenciu, zvýšený výskyt afektívnych porúch a dokonca zvýšený výskyt rakovinových patologických stavov.
Je preto možné, že účinky nadmerného vystavenia modrému svetlu na sietnicu pri používaní týchto zariadení môžu prispieť k vyššiemu výskytu patologických zmien na sietnici, ako je napríklad AMD."
Zmyslové poruchy sú len jedným z rizikových faktorov
Pointa je, že starnutie sa nerovná rozvoju demencie. Existujú spôsoby, ako chrániť svoje kognitívne zdravie a udržať si bystrú myseľ aj v zlatých rokoch. Odporúčam vykonať potrebné zmeny vo vašich každodenných návykoch zamerané na zlepšenie týchto modifikovateľných rizikových faktorov. Ako uvádza časopis The Lancet:
„Celkovo možno približne 45% prípadov demencie potenciálne predísť riešením 14 modifikovateľných rizikových faktorov v rôznych fázach života.“ 27
Napríklad fajčenie a nadmerná konzumácia alkoholu sú dva rizikové faktory, ktorým sa dá okamžite vyhnúť. Fyzickú neaktivitu možno riešiť zavedením pravidelného cvičenia. Depresii, ktorá je tiež rizikovým faktorom, možno predchádzať socializáciou a uplatňovaním techník na odbúravanie stresu, ako je meditácia a mindfulness, a technikami emocionálnej slobody (EFT).
Nakoniec dbajte na vyváženú stravu zloženú z kvalitných, plnohodnotných potravín a vyhýbajte sa spracovaným potravinám, olejom zo semien a nezdravým potravinám, ktoré prispievajú k chorobám, ako je cukrovka a obezita.
Ak sa Vám tento preklad páčil a viete o niekom, koho by mohol zaujať, s kľudným svedomím ho prepošlite komukoľvek vo svojom zozname spriaznených duší…"Zdravý životný štýl, ktorý zahŕňa pravidelné cvičenie, nefajčenie, kognitívnu aktivitu v strednom veku (vrátane mimo formálneho vzdelávania) a vyhýbanie sa nadmernému množstvu alkoholu, môže nielen znížiť riziko demencie, ale môže aj odsunúť jej nástup, “ uviedol Livingston.
"Ak sa teda u ľudí demencia rozvinie, je pravdepodobné, že s ňou budú žiť menej rokov. To má obrovský vplyv na kvalitu života jednotlivcov, ako aj na úsporu nákladov pre spoločnosť." 28
preklad: Takumi Azadi –>https://tinyurl.com/yxxk3y9a
2, 3, 4 The Lancet Commissions, August 10, 2024, Volume 404, Issue 10452, P572-628
6 Neuroscientist. 2024 Apr; 30(2): 247–259, Hearing Loss and Dementia Risk
8 The Lancet Commissions, August 10, 2024, Volume 404, Issue 10452, P572-628, Untreated Visual Loss
11, 12, 13 The New York Times, August 8, 2024
14, 28 EurekAlert! July 31, 2024
18 The Lancet, Volume 402, Issue 10404, 2–8 September 2023, Pages 786-797
19 The Lancet, Volume 402, Issue 10404, 2–8 September 2023, Pages 786-797, Introduction
25 Nutrients. 2024 Mar; 16(6): 826, Conclusions and Summary of Evidence
26 Photonics 2023, 10(5), 560, Relationship between Digital Devices and Ocular Structures