Výživové intervencie na spomalenie Alzheimerovej choroby
NeuroScienceNews.com, 5. mája 2023
Zhrnutie: Nový systematický prehľad skúmal nutričné intervencie pri Alzheimerovej chorobe (AD). Prehľad identifikoval 38 štúdií vrátane randomizovaných klinických štúdií, systematických prehľadov a metaanalýz.
Zistenia naznačujú, že nutričné intervencie, ako je stredomorská diéta, ketogénna diéta, suplementácia omega-3 mastnými kyselinami a probiotiká, môžu spomaliť progresiu Alzheimerovej choroby a zlepšiť kognitívne funkcie a kvalitu života v miernych až stredne ťažkých prípadoch.
Kľúčové zistenia:
Západný spôsob stravovania je rizikovým faktorom pre vznik Alzheimerovej choroby. Naopak, stredomorská diéta, ketogénna diéta a suplementácia omega-3 mastnými kyselinami a probiotikami sú ochranné faktory. Ochranný účinok týchto opatrení je významný len v prípadoch miernej až stredne ťažkej AD.
Nutričné intervencie sú dobrými nefarmakologickými nástrojmi na liečbu Alzheimerovej choroby a výsledky prehľadu ukázali, že sú schopné spomaliť rýchlosť progresie Alzheimerovej choroby, zlepšiť kognitívne funkcie a zlepšiť kvalitu života týchto pacientov. Nutričné intervencie však fungujú len u pacientov s miernou a stredne ťažkou formou Alzheimerovej choroby.
Na vyvodenie jednoznačnejších záverov je potrebný ďalší výskum. Na vyvodenie lepších záverov je potrebných viac štúdií s účinnou metodologickou kvalitou.
Systematický prehľad nutričných intervencií a ich spojitosti s Alzheimerovou chorobou (AD) vykonali vedci s cieľom identifikovať a zmapovať aktualizácie za posledných päť rokov. Cieľom prehľadu bolo poukázať na úlohu nutričných intervencií pri spomaľovaní progresie Alzheimerovej choroby a zlepšovaní kvality života pacientov.
Alzheimerova choroba je progresívne neurodegeneratívne ochorenie, ktoré vedie k poklesu kognitívnych schopností. Žiaľ, na toto ochorenie neexistuje účinná liečba. Výživové intervencie však boli identifikované ako opatrenia, ktoré môžu spomaliť progresiu ochorenia.
Výskumníci vykonali rešerš randomizovaných klinických štúdií, systematických prehľadov a metaanalýz uverejnených v rokoch 2018 až 2022 v databázach PubMed, Web of Science, Scopus a Cochrane Library. Celkovo identifikovali 38 štúdií, z ktorých 17 boli randomizované klinické štúdie a 21 systematické prehľady a/alebo metaanalýzy.
Z prehľadu vyplynulo, že západný spôsob stravovania je rizikovým faktorom vzniku Alzheimerovej choroby. Naopak, stredomorská diéta, ketogénna diéta a suplementácia omega-3 mastnými kyselinami a probiotikami sú ochranné faktory. Ochranný účinok týchto opatrení je významný len v prípadoch miernej až stredne ťažkej formy Alzheimerovej choroby.
Rizikovým faktorom pre vznik Alzheimerovej choroby je aj nízka kvalita stravy, ktorá zhoršuje kognitívny výkon a verbálnu plynulosť. Podvýživa a neúmyselný úbytok hmotnosti sa tiež spájajú so zvýšeným rizikom úmrtia u pacientov s Alzheimerovou chorobou.
Strava s vysokým glykemickým indexom alebo rafinovanými sacharidmi sa spája so zvýšenou akumuláciou peptidov Aβ v mozgu, ktorá je ešte horšia u nositeľov APOE-ε4. APOE-ε4 je genetický rizikový faktor spojený s Alzheimerovou chorobou a demenciou, ako aj s inzulínovou rezistenciou. Západný spôsob stravovania tiež zvyšuje hladinu zápalu.
Ukázalo sa, že dodržiavanie stredomorskej stravy znižuje riziko demencie o 20%. Ukázalo sa tiež, že táto diéta zlepšuje kognitívne výsledky, zvyšuje objem šedej hmoty, zlepšuje pamäť a znižuje jej úbytok.
Ukázalo sa, že ketogénna diéta je užitočná aj pri liečbe Alzheimerovej choroby. Ukázalo sa, že znižuje oxidačný stres a zápal a znižuje negatívne účinky zmeneného metabolizmu glukózy v mozgu. Okrem toho môže zlepšiť verbálnu pamäť, pozornosť a celkové kognitívne funkcie. Dlhodobé užívanie tejto diéty však môže predstavovať riziko, preto by ju mal sledovať odborník na výživu.
Primeraný príjem antioxidantov v strave je faktor, ktorý treba zvážiť, pretože Alzheimerova choroba sa prejavuje vysokou úrovňou oxidačného stresu. Nižšie hladiny vitamínu D sa spájajú s horšími výsledkami kognitívneho výkonu u pacientov. Nedostatok vitamínu B12 je tiež rizikovým faktorom Alzheimerovej choroby. Vitamín E je silný antioxidant a protizápalový prostriedok.
Pozorovacie kohortové štúdie ukázali, že ľudia s Alzheimerovou chorobou majú výrazne nižšie hladiny tokoferolov, tokotrienolov a celkového vitamínu E v porovnaní s bežnou populáciou.
Primerané hladiny polynenasýtených mastných kyselín omega-3, najmä EPA a DHA, sa spájajú s pomalším poklesom kognitívnych funkcií a zníženým rizikom demencie. Dysbióza mikrobioty je jasným rizikovým faktorom pre vznik Alzheimerovej choroby. Strava s vysokým obsahom tuku, užívanie antibiotík alebo nedostatok probiotík a/alebo prebiotík môžu tiež zmeniť zloženie mikrobioty, a preto môžu byť rizikovým faktorom Alzheimerovej choroby.
Z prehľadu vyplynulo, že nutričné intervencie fungujú len u pacientov s miernou a stredne ťažkou formou Alzheimerovej choroby. Na vyvodenie jednoznačnejších záverov je potrebný ďalší výskum.
Nutričné intervencie sú dobrým nefarmakologickým nástrojom na liečbu Alzheimerovej choroby a výsledky prehľadu ukázali, že sú schopné spomaliť rýchlosť progresie neurodegenerácie, zlepšiť kognitívne funkcie a zlepšiť kvalitu života týchto pacientov.
Účinok výživy pri Alzheimerovej chorobe: Systematický prehľad
https://www.frontiersin.org/articles/10.3389/fnins.2023.1147177/full
Pozadie a cieľ: Alzheimerova choroba (AD) je progresívne neurodegeneratívne ochorenie charakterizované poklesom kognitívnych schopností. V súčasnosti neexistuje účinná liečba tohto ochorenia. Určité opatrenia, ako napríklad nutričné intervencie, však môžu spomaliť progresiu ochorenia. Cieľom tohto systematického prehľadu bolo preto identifikovať a zmapovať aktualizácie za posledných 5 rokov týkajúce sa stavu výživy a nutričných intervencií súvisiacich s pacientmi s Alzheimerovou chorobou.
Metódy: V databázach PubMed, Web of Science, Scopus a Cochrane Library sa vykonalo vyhľadávanie randomizovaných klinických štúdií, systematických prehľadov a metaanalýz skúmajúcich súvislosť medzi nutričnými intervenciami a AD, ktoré boli uverejnené v rokoch 2018 až 2022. Celkovo bolo identifikovaných 38 štúdií, z toho 17 randomizovaných klinických štúdií a 21 systematických prehľadov a/alebo metaanalýz.
Výsledky: Z výsledkov vyplýva, že západný spôsob stravovania je rizikovým faktorom vzniku Alzheimerovej choroby. Naopak, stredomorská diéta, ketogénna diéta a suplementácia omega-3 mastnými kyselinami a probiotikami sú ochranné faktory. Tento účinok je významný len v prípadoch miernej až stredne ťažkej AD.
Záver: Niektoré nutričné intervencie môžu spomaliť progresiu AD a zlepšiť kognitívne funkcie a kvalitu života. Na vyvodenie jednoznačnejších záverov je potrebný ďalší výskum.