Výhody a nevýhody doplnkovej výživy ketónmi
DR. JOSEPH MERCOLA, 17. marca 2024
Hoci ketóny môžu vo všeobecnosti prospievať vášmu zdraviu mnohými spô-sobmi, udržiavanie chronickej ketózy sa môže nakoniec obrátiť proti vám. Diskusia s Frankom Llosom.
https://www.bitchute.com/video/RMxiuKiSm2q8/
V tomto rozhovore s Frankom Llosom, zakladateľom a generálnym riaditeľom spoloč-nosti KetoneAid Inc. diskutujeme o výhodách a nevýhodách exogénnych ketónov (do-plnkových ketónov). Vaše telo si za určitých podmienok vytvára ketóny (tzv. endogén-ne ketóny), ale môžete ich prijímať aj perorálne.
Kedysi som ketóny užíval, ale za posledný rok som v tomto smere zmenil svoj postoj. Teraz som presvedčený, že pre vaše telo je pomerne nezdravé vytvárať ketóny na chro-nickej báze. Nie že by ste to nikdy nemali robiť, ale je to núdzový mechanizmus, ktorý si vyžaduje aktiváciu stresových hormónov.
Má to veľkú hodnotu a môže vás to udržať pri živote. Je to však núdzová reakcia. Bu-dete musieť aktivovať kortizol, adrenalín a glukagón a táto voľba časom vašu biológiu zhorší, nie zlepší. To však neznamená, že ketóny sú nebezpečné. Sú mocným nástro-jom, ktorý pri selektívnom používaní môže skutočne zlepšiť vaše zdravie. O tom si po-hovoríme v tomto rozhovore.
Ak sa však rozhodnete umožniť svojmu telu produkovať vysoké hladiny ketónov, uve-domte si, že to má aj ďalšiu stránku, o ktorej sa zriedkakedy hovorí, a tou je aktivácia stresových hormónov. Ak to robíte len zriedka, nie je to žiadny problém, pretože ide o záchranný mechanizmus, ktorého cieľom je udržať vás pri živote v čase nedostatku po-travy. Ak to však robíte každý deň, myslím, že si koledujete o problémy.
Llosa začal skúmať biznis s exogénnymi ketónmi prostredníctvom zosnulého Dr. Ri-charda Veecha, významného odborníka na ketóny. Veech bol krstným otcom jeho manželky. Veech 10 rokov pracoval na ketónových esteroch a nevedel ich dostať na trh. A tak sa do toho zapojil Llosa.
Výhody a nevýhody ketónov
Hoci je všeobecne známe, že ketóny sú dobré pre váš mozog a znižujú zápal, váš mozog nemôže fungovať len na ketónoch. Je to biologicky nemožné. Potrebuje glukózu. Llosa cituje výskum zo 70. rokov minulého storočia, v rámci ktorého sa ľudia postili vodou až 60 dní a na konci si dokázali vyrobiť energiu len prostred-níctvom endogénnych ketónov.
Keď však pochopíte, ako funguje glukogenéza, je jasné, že v mozgu mali stále glukó-zu. Vaše telo absolútne potrebuje glukózu, ale nemusíte ju jesť. Vyžaduje ju však na-toľko, že ak glukózu neprijímate, obetuje vaše svaly, aby si ju vytvorilo endogénne.
Vaše telo bude rozkladať svalové tkanivo a premieňať ho na glukózu uvoľňo-vaním stresových hormónov adrenalínu, glukagónu a kortizolu. To aktivuje ni-čenie svalovej hmoty a kostí. Dokonca aj časť mozgového tkaniva môže byť obetovaná na tvorbu glukózy. Takže musíte mať glukózu. Ak vám niekedy klesne hladina glukózy v krvi na nulu, zomriete.
Ketóny sú skutočne skvelým palivom, pre vaše telo robia veľa dobrých vecí, ale stále potrebujete glukózu. A ak chcete skutočne optimalizovať svoju biológiu, ideálnym spôsobom je dodať telu glukózu, ktorú potrebuje, spolu s menším množstvom ketó-nov. Dva spôsoby, ako to dosiahnuť, sú pôst (ktorý aktivuje stresové hormóny) alebo užívanie exogénnych ketónov.
Počas osobného experimentu Llosa dosiahol veľmi vysokú hladinu ketónov, ale ľudia začali komentovať, že vyzerá chorľavo. Hoci sa cítil skvele, mal podváhu. Jeho manžel-ka tiež experimentovala s ketogénnou diétou a dostala "keto chrípku".
"Ležala v embryonálnej polohe v posteli s vypúlenými očami a búšiacim srdcom," ho-vorí. Llosa nakoniec zavolal niekoľko odborníkov, ktorí jej odporučili podávať 10 kap-súl čistej soli. Hoci bol skeptický, po soli sa do 10 minút cítila dobre. "Bola to len deplé-cia soli," hovorí.
Toto býva veľmi častý problém a je to jeden z dôvodov, prečo ľudia hovoria, že im ke-to diéta nefungovala. Ketogénna diéta spôsobuje obrovský úbytok soli a väčšina z nich jednoducho nedoplní dostatok soli späť. Z toho všetkého vyplýva, že ketóny majú určite svoje výhody. Tou hlavnou sú protizápalové účinky. Niektorí pociťujú aj dramatické kognitívne výhody. Ako vysvetľuje Llosa:
"Pokiaľ ide o kogníciu, čím väčší problém máte s prísunom glukózy do mozgu, tým väčší prínos máte. Takže niektorí ľudia to vypijú, či už je to niektorý z týchto exogén-nych ketónov a v mozgu nič necítia. Ale váš mozog je poháňaný 100 % alebo 95% glukózy, tam sa žiadne zlepšenie nedostaví.
Vedec Steve Koonin hovoril o energetickej medzere v mozgu. Takže čím väčšia je me-dzera, percento mozgu, ktoré môže byť poháňané glukózou, môže byť 60%, 70%. Keď pridáte exogénne ketóny, použijú inú cestu, dostanú sa do mozgu a priblížia sa k tým 100%.
Takže niektorí ľudia, napríklad ľudia po TBI (traumatickom poškodení mozgu), majú mozgovú hmlu, vezmú si ketónový ester a je to okamžité a predvídateľné, do 15 mi-nút. Takže čím väčší je energetický rozdiel, tým viac to pociťujete."
Rôzne druhy exogénnych ketónov
V súčasnosti je k dispozícii niekoľko rôznych druhov ketolátok vrátane nasledujúcich:
MCT-C8 olej – je diétny tuk, takže sa započítava do vašich makroživín. Avšak 10 až 15% z neho prechádza pečeňou a vytvára ketóny (D-beta-hydroxybutyrát). Ako poznamenal Llosa, teoreticky by ste si mohli dať trochu MCT oleja s kúskom kolá-ča kúpeného v obchode a stále by sa vám zvýšil obsah ketónov. Toto zvýšenie však nie je známkou toho, že spaľujete tuk.
Racemické ketolátky (beta-hydroxybutyrát) – boli to prvé exogénne ketóny na trhu, ale neoplatí sa do nich investovať, pretože sotva zvýšia hladinu ketónov. "Dá-te si celú porciu ketolátok a budete radi, ak sa vám zvýši hladina o 0,3 milimolára," hovorí Llosa.
"Ak by ste si vzali kapsuly s racemickými soľami, možno ak by ste si vzali polovicu fľaše, 15 z 30 kapsúl, mohli by ste dosiahnuť zvýšenie o 0,2 alebo 0,3." Jedným z dôvodov, prečo ľudia tvrdili, že fungujú ako prevencia keto chrípky, je, že ketolát-ky obsahujú veľmi veľa soli. Rovnaký účinok však môžete dosiahnuť jednoduchým užívaním ružovej himalájskej soli a ušetriť kopec peňazí.
Chirálne ketolátky (D-beta-hydroxybutyrát) – chirálna verzia soli, ktorej výroba je drahšia, a preto sa predáva za vyššiu cenu.
Ester ketóny – ide o D-beta-hydroxybutyrát, voľnú formu kyseliny, viazanú na R 1,3-butándiol (známy aj ako D 1,3-butándiol). Vďaka tomu sa ester dostáva do krv-ného obehu v neporušenom stave. Ako vysvetľuje Llosa, "keď sa dostane do krvné-ho obehu, enzýmy ho oddelia, čím sa rýchlo uvoľní D-beta-hydroxybutyrát, rovnaká molekula, ktorú vaše telo vytvára pri spaľovaní tukov. Potom R 1,3-butándiol pre-chádza pečeňou a 80% z neho sa premení na ketóny. Takže máte rýchle uvoľňova-nie a pomalé uvoľňovanie."
V rámci skupiny esterov existuje niekoľko rôznych verzií vrátane monoesteru (vyvi-nutého Veechom); D-beta-hydroxybutyrátu viazaného na dve alebo tri molekuly glycerolu (ktorý nie je ani zďaleka taký účinný); a esterov vyrobených s C8, ktoré najlepšie fungujú, keď sa užívajú s jedlom. Ketónové monoestery nemajú dobrú absorpciu, keď sa užívajú s jedlom.
Ak ho teda potrebujete užívať s jedlom, aby ste obmedzili prudký nárast glukózy, lepšou voľbou môže byť ester C8. Na tréning nalačno je však monoester oveľa lepší. Existuje aj ketolátky vyrobené s esterom C8 viazaným na R 1,3-butándiol, ale nie je ani zďaleka tak biologicky dostupný, pričom patrí k najdrahším.
R 1,3-butándiol – ide o polovicu molekuly ketoesteru (D-beta-hydroxybutyrát viazaný na R 1,3). Z technického hľadiska je 1,3-butándiol alkohol (ale nie etanol), takže vám môže dať zabrať. Llosa založil spoločnosť Hard Ketones, ktorá sa zame-riava na R 1,3-butándiol ako alternatívu alkoholu, ktorý pôsobí na vaše receptory GABA.
Tento produkt je primárne zameraný na pomoc ľuďom pri odvykaní od alkoholu. Ako vysvetlil Llosa, "zvláštne na tomto nápoji je, že vďaka účinku grelínu znižuje vašu chuť na ďalší drink. Takže za normálnych okolností pri jednom pive túžite po ďalšom a ďalšom pive. Ale pri tomto si ľudia dajú jedno alebo dve a jednoducho nemajú chuť na tretie, štvrté, piate. Mozog túži po kyseline octovej ako súčasti cyklu etanolu. R 1,3-butándiol sa mení na štvoruhlíkatú verziu acetaldehydu, ktorá nie je tak biologicky dostupná, takže ju telo nemôže využiť ako toxín, a potom sa rýchlo mení na beta-hydroxybutyrátové ketóny."
Racemické a chirálne ketónové soli
Aby ste pochopili rozdiel medzi racemickými a chirálnymi soľami, predstavte si, že má-te pár rukavíc, jednu na ľavú a druhú na pravú ruku. V racemickej ketónovej soli máte rovnakú zmes týchto "ľavostranných" a "pravostranných" molekúl, označovaných aj ako "D" (alebo R, ako "pravé") a "L" ako "ľavé".
Rovnako ako vaše rukavice, aj tieto molekuly vyzerajú podobne, ale sú navzájom zrkadlovými obrazmi a nedajú sa na seba položiť. V chémii hovoríme, že zmes je racemická, pretože má rovnaké časti týchto zrkadlových foriem.
Teraz si predstavte, že by ste mali pár rukavíc, ale obe by boli určené pre tú istú ruku – povedzme dve ľavé rukavice. V chirálnych ketónových soliach máte namiesto zmesi molekuly, ktoré sú všetky "ľavotočivé" (alebo všetky "pravotočivé"). Pojem "chirálny" sa vzťahuje na látku, ktorá nemá identický zrkadlový obraz – rovnako ako váš pár ľa-vorukých rukavíc. V kontexte ketolátok to znamená, že produkt je tvorený prevažne jedným typom molekuly, buď "ľavostrannou", alebo "pravostrannou" verziou, nie zmesou oboch.
V našom tele môžu byť tieto rozdiely dôležité. Tak ako vám na každú ruku padne len jedna z rukavíc, aj telo môže efektívne využívať len jednu formu molekuly ketónov. Zatiaľ čo racemické ketolátky ponúkajú zmes, ktorá nemusí byť plne využitá, chirálne ketolátky poskytujú špecifickú formu, ktorú vaše telo dokáže rozpoznať a využiť.
Ketónové estery chránia pred oxidačným stresom
Podľa Llosu sú ketolátky lepšie pre bystrosť mozgu a športový výkon, zatiaľ čo tvrdé ketóny navodzujú relaxáciu. Podľa môjho názoru je jedným z najlepších terapeutických využití exogénnych ketónov, keď potrebujete znížiť oxidačný stres, napríklad pri CT vy-šetrení, röntgenovom vyšetrení alebo chemoterapii, prípadne pri lietaní. Všetky tieto faktory spôsobujú oxidačný stres, pred ktorým môžu ketolátky chrániť. Llosa komen-tuje:
"Do mesiaca vyjde článok, ktorý sa pripravuje už sedem rokov a bol stručne spome-nutý v knihe o chémii, preto ho môžem spomenúť, kde dali myšiam toľko žiarenia, že 70% myší zomrelo.
Vzali ďalšiu skupinu a dali im ketoester buď pred a po, alebo tesne po. Keď ho dostali pred a po, 100% z nich prežilo a potom žili rovnako dlho ako neexponované myši. Ak ho užívali tesne potom, prežilo 90% z nich. Myslím, že to bude prelomová práca. Otvorí to veľa možností.
Pokiaľ ide o rakovinu, naozaj potrebujeme... zabezpečiť, aby žiarenie neubližovalo dobrým bunkám a cielilo iba na zlé bunky. Travis Christofferson napísal knihu Ketó-ny sú štvrtým palivom. Skvelá kniha, v ktorej sa do tejto problematiky ponoríte. Vysvetlil mi, ale nie spôsobom, ktorý by som vedel znovu vysvetliť, že dobré rakovi-nové bunky sú chránené a zlé rakovinové bunky by nemali byť chránené.
Takže pri potenciálnej rakovine by ste sa chceli uistiť, že chráni len dobré bunky a náhodou nechráni zlé bunky. Pretože tá štúdia na myšiach len ukazuje, že chráni celé telo, neukazuje rozdiel, ktorý potrebujete.
Pri ožarovaní rakoviny ide o jemnú rovnováhu medzi tým, koľko žiarenia dáte na za-bitie rakoviny a koľko na zabitie hostiteľa. Nechcete zabiť človeka príliš veľkým množ-stvom žiarenia. Takže ak máte možnosť byť pri ožarovaní agresívnejší alebo sa pred ním chrániť, má to veľkú perspektívu."
Dôrazne neodporúčam chemoterapiu pri rakovine, pretože sabotujete svoju schopnosť prežiť. Avšak v zriedkavých prípadoch, keď ožarovanie alebo chemo-terapia môžu byť opodstatnené, by ste boli hlúpi, keby ste nezvážili vysoké dáv-ky ketolátok, pretože pravdepodobne ochránia zdravé bunky pred poškodením, konkrétne vaše imunitné bunky.
Keď si vyradíte imunitný systém, vaša schopnosť bojovať proti rakovine takmer zmiz-ne. Takže musíte byť opatrní. Ako všeobecné usmernenie Llosa odporúča pred chemo-terapiou predávkovanie, užívanie dvoch až štyroch porcií denne (10 až 20 milimol) počas dvoch alebo troch dní. Llosa pritom upozorňuje, že neexistujú žiadne vedecké dôkazy, ktoré by podporovali konkrétne dávky alebo frekvenciu, takže je to niečo, s čím by ste museli experimentovať.
Aby bolo opäť jasné, hoci sa domnievam, že zvyšovanie endogénnych ketónov môže väčšine ľudí viac uškodiť ako pomôcť, užívanie exogénneho ketoproduktu je iný prí-beh, pretože neaktivujete stresové hormóny.
Prečo neodporúčam chronické keto
Zatiaľ čo Llosa sa domnieva, že ideálnou stravou je neketogénna diéta s nízkym glyke-mickým indexom a exogénnymi ketónmi, ja s tým rozhodne nesúhlasím. Dôvodom je, že glukóza je primárnym palivom pre vaše mitochondrie. Bohužiaľ, mikrobióm väčšiny ľudí je vážne narušený v dôsledku konzumácie príliš veľkého množstva rafinovaného cukru.
Rafinovaný cukor živí gramnegatívne baktérie, ktoré produkujú endotoxín. Ak je záťaž patogénnych baktérií v hrubom čreve vysoká, dokonca aj zdravé sacharidy, ako je zre-lé ovocie, môžu spôsobiť problémy, pretože vláknina bude živiť zlé baktérie. Ak je však váš mikrobióm zdravý, môžete jesť ovocie a dokonca aj škroby bez problémov.
Ja bežne zjem 400 až 500 gramov sacharidov denne a poznám mnohých, ktorí zjedia 600 gramov sacharidov denne, a pritom majú úplne normálny cukor v krvi a normálny glykohemoglobín, pretože naše mitochondrie dokážu efektívne spaľovať glukózu. Má-me veľmi aktívny metabolizmus, takže môžeme spaľovať toto palivo.
Mnohí, ako napríklad Llosa, sa zameriavajú na nízku glykémiu, pretože tak väč-šina ľudí dosahuje normálnu hladinu cukru v krvi. Ja sa však domnievam, že to zďaleka nie je ideálne, pretože ak máte nízkoglykemickú stravu, stále hrozí, že sa aktivujú stresové hormóny. Ak je príjem sacharidov príliš nízky, aktivujete adre-nalín a kortizol, a ak ich aktivujete neustále, dostanete sa do problémov.
Ďalšou zložkou je, že musíte byť citliví na inzulín. V ideálnom prípade chcete mať hla-dinu inzulínu nalačno pod 2 alebo dokonca 1,5. Ak je váš inzulín nalačno 5 alebo 10, potom bude nárast glukózy spôsobený napríklad pohárom pomarančového džúsu problematický. Ak je vaša mitochondriálna funkcia a metabolizmus dobrý, potom hla-dina glukózy dočasne stúpne a hneď zase klesne. Nepliesť si s glykémiou nalačno!
Viac informácií
Ak sa chcete dozvedieť viac o výrobkoch Llosa, navštívte stránky ketoneaid.com a hardketones.com. Na záver Llosa poznamenáva:
"Myslím, že najdôležitejšie je, že toto nie je doplnok stravy. Nazývame to potravina. Ľudia musia užívať doplnky 10 až 30 dní, aby možno niečo pocítili. Toto je niečo, čo pocítite okamžite alebo za jeden či dva dni."
preklad: Takumi Azadi –> https://tinyurl.com/yxxk3y9a
Strojový preklad (DeepLPro) celého rozhovoru v slovenči-ne nájdete tu:
https://upload.nolog.cz/download/d262e22d85b8177f/#2wB4GJQOwBthx4-aBtBctA
