Vakcína anti-SARS-CoV-2 BNT162b2 potláča mithramycínom indukovanú erytroidnú diferenciáciu a expresiu embryofetálnych globínových génov v ľudských erytroleukemických bunkách K562
MATHEW ALDRED, 12. SEPTEMBRA 2023
Vakcína spôsobuje S-proteín ...spojený s potlačením erytroidnej diferenciácie a silnou inhibíciou endogénnej a mithramycínom indukovanej expresie embryofetálnych globínových génov.
https://www.biorxiv.org/content/10.1101/2023.09.07.556634v1
S-proteín je produkovaný vakcínami proti COVIDu-19 na báze RNA a predpokladá sa, že je zodpovedný za poškodenie buniek viacerých tkanív a za niektoré dôležité vedľajšie účinky vakcín proti COVIDu-19 na báze RNA. Cieľom tejto štúdie bolo overiť účinok vakcíny BNT162b2 na erytroidnú diferenciáciu ľudskej bunkovej línie K562, ktorá bola v minulosti intenzívne študovaná ako modelový systém napodobňujúci niektoré kroky erytropoézy. Zistili sme, že vakcína BNT162b2 potláča mithramycínom indukovanú erytroidnú diferenciáciu buniek K562. Testy reverznej transkripcie-PCR a Western blottingu preukázali, že potlačenie erytroidnej diferenciácie súviselo s prudkou inhibíciou expresie a-globínu a akumulácie mRNA g-globínu. Pozorovala sa aj inhibícia akumulácie mRNA z-globínu a e-globínu. Okrem toho uvádzame štúdie in silico, ktoré naznačujú priamu interakciu medzi proteínom SARS-CoV2 Spike a Hb Portland, čo je hlavný hemoglobín produkovaný bunkami K562. Táto štúdia teda poskytuje informácie naznačujúce potrebu venovať veľkú pozornosť možným zmenám hematopoetických parametrov po infekcii SARS-CoV-2 a/alebo vakcinácii proti COVIDu-19.
Cieľom tejto štúdie bolo zistiť, či anti-SARS-CoV-2 RNA vakcína (BNT162b2) na známej bunkovej línii K562 [31], ktorá bola v minulosti intenzívne študovaná ako modelový systém napodobňujúci niektoré kroky erytropoézy [32-34]. Bunky K562 exprimujú základné hladiny globínových génov, z ktorých najdôležitejšie sú gény kódujúce embryofetálne a-, z-, e- a g-globíny. HbPortland z2g2 je dominantný hemoglobín produkovaný bunkami K562. Produkuje sa aj Hb Gower 1 (z2e2) a fetálny hemoglobín (HbF, a2g2). Okrem toho expresiu globínových génov a postup cestou erytroidnej diferenciácie možno indukovať rôznymi induktormi HbF [35-37]. Bunky K562 sa preto používajú nielen ako modelový systém na štúdium regulácie expresie embryofetálnych globínových génov [38], ale aj ako modelový systém na skríning induktorov HbF, ktoré sú potenciálne zaujímavé pre terapiu b-talasémie a kosáčikovej choroby (SCD) [37]. V skutočnosti je dobre známe, že produkcia HbF je prospešná tak pri β-talasémii, ako aj pri SCD [39].
Na záver možno konštatovať, že tento súbor údajov dokazuje, že vakcína BNT162b2 potláča mithramycínom indukovanú erytroidnú diferenciáciu buniek K562.
Hlavným záverom našej štúdie je, že vakcína BNT162b2 účinne prenáša mRNA S-proteínu SARS-CoV-2 do buniek K562, čo podľa očakávania spôsobuje produkciu proteínu Sp. Zistilo sa, že to súvisí s potlačením erytroidnej diferenciácie a, čo je dôležitejšie, s prudkou inhibíciou endogénnej a mithramycínom indukovanej expresie embryofetálnych globínových génov. Toto sa potvrdilo použitím rôznych, ale konvergentných testov (benzidínové farbenie, RT-qPCR, Western blotting).
Podľa nášho názoru sú výsledky tejto štúdie zaujímavé, ak sa posudzujú spolu s nedávno publikovanými správami, ktoré dokazujú, že S-proteín má vplyv na biologické funkcie krvotvorných buniek [28-30]. Estep a kol. najmä zistili, že infekcia SARS-CoV-2 a vakcinácia COVID-19 dramaticky zhoršujú funkčnosť a prežívanie hematopoetických kmeňových progenitorových buniek (HSPC) v pupočníkovej krvi [30]. Tieto štúdie spoločne naznačujú, že S-proteín SARS-CoV-2, vakcíny COVID-19 mRNA a infekcia SARSCoV-2 môžu mať dramatické účinky na hematopoetický kompartment.
Vysvetlenia (podľa UI):
Potlačenie erytroidnej diferenciácie: Štúdia zistila, že produkcia S-proteínu v týchto bunkách je spojená s potlačením procesu nazývaného "erytroidná diferenciácia". Erytroidná diferenciácia je prirodzený proces pri vývoji červených krviniek.
Inhibícia embryofetálnych globínových génov: Okrem toho sa v štúdii pozorovala výrazná inhibícia (blokáda) expresie génov súvisiacich s embryofetálnym globínom. Tieto gény sú zodpovedné za produkciu špecifických typov hemoglobínu (bielkovina v červených krvinkách, ktorá prenáša kyslík).
Zjednodušene povedané, štúdia ukazuje, že keď sa vakcína BNT162b2 zavedie do týchto špecifických buniek (bunky K562), spôsobí, že začnú produkovať proteín hrotu. Táto produkcia spike proteínu je spojená s dvoma dôležitými účinkami:
Po prvé, narúša normálny vývoj červených krviniek (erytroidnú diferenciáciu).
Po druhé, silne potláča expresiu génov zodpovedných za produkciu určitých typov hemoglobínu, ktoré sa zvyčajne vyskytujú u embryí a plodov.
Autori naznačujú, že zistenia ich štúdie spolu so zisteniami iných autorov spoločne naznačujú, že S-proteín SARS-CoV-2, mRNA vakcíny proti COVIDu-19 a infekcia SARS-CoV-2 môžu mať podstatný vplyv na hematopoetický kompartment. Krvotvorný kompartment označuje časť telesných tkanív a orgánov zodpovedných za tvorbu a vývoj krvných buniek. Hematopoéza je proces, pri ktorom sa tvoria krvné bunky a prebieha predovšetkým na špecifických miestach v tele.
Hlavné miesta krvotvorby u ľudí sú:
Kostná dreň: Kostná dreň, ktorá sa nachádza v dutinách niektorých kostí, je primárnym miestom krvotvorby. Produkuje rôzne typy krvných buniek vrátane červených krviniek (erytrocytov), bielych krviniek (leukocytov) a krvných doštičiek (trombocytov). Červená kostná dreň je obzvlášť dôležitá pre tvorbu červených a bielych krviniek.
Pečeň a slezina (počas vývoja plodu): V skorých štádiách vývoja plodu zohrávajú v krvotvorbe úlohu aj pečeň a slezina.
Lymfatické tkanivá: Lymfatické tkanivá, ako sú lymfatické uzliny a mandle, prispievajú k tvorbe bielych krviniek, ktoré sa podieľajú na imunitnej reakcii.
Brzlík (Thymus Gland): Brzlík sa podieľa na dozrievaní určitých bielych krviniek známych ako T-lymfocyty alebo T-lymfocyty, ktoré sú kľúčové pre imunitný systém.
Krvotvorný oddiel je nevyhnutný na udržanie zdravého zásobovania krvou a účinnej imunitnej odpovede. Krvinky vrátane červených krviniek (ktoré prenášajú kyslík), bielych krviniek (ktoré bojujú proti infekciám) a krvných doštičiek (ktoré pomáhajú pri zrážaní krvi) sa v tele neustále vytvárajú a nahrádzajú, aby sa zabezpečilo ich správne fungovanie.
Pochopenie krvotvorného systému je nevyhnutné na riešenie rôznych zdravotných stavov súvisiacich s poruchami krvi, imunodeficientnými ochoreniami a rakovinou. Výskum vplyvu faktorov, ako je S-proteín, na krvotvorné bunky je významný, pretože nám pomáha lepšie pochopiť potenciálne účinky na vývoj krvných buniek a imunitné funkcie.