"Rodová identita" je korporátna fikcia
Substack, Jennifer Bilek, Dec 11, 2022
Medzi ľuďmi nazývanými "transgender" a nami ostatnými nie je žiadny rozdiel v tom zmysle, že všetci sme biologickí a existujeme ako súčasť pohlavne dimorfného druhu. Všetci sme pripútaní k realite svojím pohlavím. Tajomný, iný svet, ktorý sa vytvára okolo ľudí, ktorí sa medicínsky zriekli svojho pohlavia, je korporátna konštrukcia, fikcia.
Je účelová, mocná a nebezpečná.
Vytvorenie tejto korporátnej fikcie je jedným z krokov k pokusu prekryť prirodzený svet virtuálnou realitou a vytvoriť z technológie náboženstvo. Elity na najvyšších úrovniach našej technokracie hovoria o technológiách, ktoré sú také pokročilé, že nám poskytujú vlastnosti podobné bohu, už najmenej päťdesiat rokov, pravdepodobne dlhšie.
Súčasná iterácia tejto ideológie, ktorú zaviedla technokracia, v ktorej žijeme, nás má zakotviť vo virtuálnom alebo kybernetickom svete, ktorému je prirodzený svet podriadený. Vďaka masívnemu propagandistickému aparátu stačilo desaťročie na to, aby sa obyvateľstvo presvedčilo, že existuje jedinečný typ človeka, ktorý nie je spätý s biosférou ako my ostatní, obyčajní "biologickí ľudia".
Politická ľavica (médiá a politici) pomáha zhmotňovať túto virtuálnu realitu, pričom vedie naratív o jedinečných, éterických ľuďoch, ktorí nie sú naviazaní na ekosystém a potrebujú osobitné práva v rámci práva a spoločnosti.
Politická pravica (médiá a politici) túto stavbu jazykovo podporuje vždy, keď tvrdí, že "transrodové ženy" nepatria do "biologických ženských" športov, väzníc, vysokých škôl atď. Na každom kroku upevňujú ilúziu o inom type človeka, ktorý nie je biologický. Kým sa médiá nesústredia na búranie chybných predpokladov o ľuďoch mimo parametrov našej pohlavnej reality, toto cvičenie budovania virtuálnej reality, v ktorej máme žiť, sa bude naďalej len upevňovať. Predpoklad alternatívnych ľudí musí byť napadnutý spolu s politickou lobby, ktorá túto ilúziu podporuje.
Korporácie, banky, medzinárodné investičné domy, vlády, právne inštitúcie a vplyvné mimovládne organizácie (MVO) predávajú myšlienku, že nie sme pohlavne dimorfný druh. Nezáleží im na problémoch s identitou nepatrnej časti populácie. Je zjavne smiešne si to myslieť. Robia marketing rozpoltenosti. "Gender", ktorý sa v súčasnosti propaguje ako revolučné hnutie za ľudské práva, ktoré nás má oslobodiť, je priemysel vydávajúci sa za sociálny pokrok pre ľudí. Jeho cieľom je dekonštrukcia ľudského reprodukčného pohlavia v záujme zisku a humánneho inžinierstva. Predpokladá sa, že naša sloboda sa objaví, keď technológia prevezme úlohu tam, kde sa končí ľudská reprodukcia. Keď sa táto údajná mŕtva váha ľudskej reprodukcie skončí, muž a žena budú zastarané. Potom budeme môcť žiť ako naše "autentické ja" mimo muža a ženy, mladosti a dospelosti, mimo hmotnej existencie a jej obmedzení.
Naše pohlavie sa smerom k tomuto cieľu komodifikuje, redukuje na časti. Deje sa to prostredníctvom normalizácie mužského sexuálneho fetišu transsexualizmu, ktorý sa korporatívne propaguje, a privlastňovania si lekárskych, syntetických simulakier ženskej úplne pohlavnej ľudskosti. Termín "transsexuál" je rebrandingom tohto fetišu a funguje ako reklamná kampaň pre tento rozvíjajúci sa priemysel. "Trans" vlajka je jeho logom – preto počas týždňa "trans" povedomia v roku 2019 nahradila v Bielom dome vlajku vojnového zajatca. Preto ju vidíme všade. Tovarom, s ktorým tento priemysel obchoduje, sú maternice, spermie, vaječníky, vajíčka a syntetické napodobeniny penisov, pŕs a vagín. V súčasnosti existujú medzinárodné fóra propagujúce tento tovar, mapovanie tváre umelou inteligenciou, genetické skríningy, prerábanie ľudského tela a právnické služby, aby boli všetky transakcie poriadne. Investori stoja v rade. Ženy sú v jazyku a práve systematicky redukované na "nositeľky krčka maternice", "menštruujúce", "gestujúce" a "krvácajúce", pretože majú leví podiel zodpovednosti za reprodukciu nášho druhu, ktorý sa technokratické elity snažia kolonizovať.
Mužský sexuálny fetiš transsexualizmus, nutkanie vlastniť pre seba ženskú biológiu, bol premenovaný na "transgenderizmus", pretože mužský fetiš by sa ťažko predával akejkoľvek populácii. "Transgender" znie cool a dráždivo – cíti sa ako vzbura pre tínedžerov plných rebelantského ducha mladosti, ktorí nemajú potuchy o dôsledkoch sterilizácie liekmi a operáciami, ktoré sa im predávajú. Tvrdenie o syntetickom sexe, korporátne vyrobenej ilúzii, sa stalo obdobou tajného tetovania generácie medicínskych technológií. Tieto deti, ktoré si osvojili syntetickú sexuálnu identitu, vyrastali online s kybernetickými identitami a ich osobnosť bola medicínsky upravená, odkedy boli dosť staré na to, aby mohli hovoriť, zatiaľ čo predchádzajúce generácie skúmali skutočný svet. Oni a ich rodičia boli kŕmení celým radom porúch a liekov, od poruchy pozornosti, hraničnej poruchy osobnosti, autizmu, úzkosti, poruchy opozičného vzdoru, depresie a všetkého medzi tým. Lekárske zásahy do ich životov a osobností im nie sú cudzie. Bol normalizovaný. Mnohé z týchto porúch majú reálne a bolestivé dôsledky, ale prejavujú sa aj v spoločnosti, ktorá je rozbitá, odlúčená a vo svete, ktorý bol otrávený.
Komunikácia, ktorú teraz prináša generácia detí medicínskeho priemyslu, spočíva v tom, že niektorí ľudia sú odviazaní od biosféry (sú to ľudia z iného sveta). Toto posolstvo šíri cez všetky mainstreamové médiá politická ľavica aj politická pravica. Do detských škôl ju vháňajú bohatí, vplyvní ľudia a organizácie s hlbokými väzbami na techno-medicínsky komplex. Tieto posolstvá tu pred desiatimi rokmi neboli. V poslednom desaťročí sa na nás všetkých valí záplava mediálnej propagandy, ktorá nám predáva myšlienku, že existujú biologickí muži a ženy, a potom ďalší typ človeka – transľudia, ak chcete.
Medzinárodné právnické firmy, finančné investičné domy a goliášovské mimovládne organizácie nás presvedčili – prinajmenšom nás prinútili podľahnúť tejto myšlienke –, že autentické ja ľudí sa môže narodiť v nesprávnom tele.
Ideológia "rodovej identity" nie je politicky oddelená od biznisu. Biznis už nie je oddelený od politiky. Vládnu nám finanční miliardári, ktorí riadia politiku prostredníctvom našich politických a sociálnych inštitúcií. Fasáda demokracie zahaľuje oligarchickú technokraciu, v ktorej žijeme a ktorá ovláda túto ideu alternatívnych ľudí, rovnako ako rodové predstavy v rodovej ideológii zahaľujú korporátne zisky z kolonizácie ľudského reprodukčného pohlavia na účely zisku a humánneho inžinierstva.
Ako nedávno informovala organizácia Gender Dissent (GD), ktorá odhaľuje peniaze a vplyv v pozadí rodového priemyslu v Kanade, tomuto procesu pomohlo zahalenie tohto korporativizmu do rámca ľudských práv.
GD vo svojej správe objasnila dokument o ľudských právach s názvom Yogyakarta Principles (YP), ktorý bol vypracovaný v roku 2007 a aktualizovaný v roku 2017 s cieľom vniesť do zákona koncept rodovej identity, čím sa úplne pohlavná ľudskosť človeka redukuje na zameniteľný tovar.
Zásada 31 presadzuje, aby vlády "ukončili registráciu pohlavia a rodu osôb v ich dokladoch totožnosti".
Pôvodných 29 signatárov Yogyakarských zásad dala v roku 2007 dohromady kanadská spoločnosť Allied Rainbow Communities International (ARC International), o ktorej informoval aj GD, a vyslala ich do indonézskej Yogyakarty, aby zásady vypracovali.
GD objasňuje, že "zásady nie sú dokumentom OSN a nikdy neboli prerokované ani ratifikované žiadnym orgánom OSN". Ich správa obsahuje dokument, v ktorom sa podrobne opisuje, ako vznikli.
ARC je financovaná nadáciou Arcus Foundation, najvýznamnejšou mimovládnou organizáciou LGBT v Amerike s celosvetovou pôsobnosťou. Ich mechanizmus financovania je podmienený prijatím koncepcie "rodovej ideológie", úplného mýtu, ktorý bol do západných kultúr vnesený pred desiatimi rokmi, a ktorého hnacou silou sú peniaze a propaganda. Na stretnutí v talianskom Bellagiu v roku 2008 hostila nadácia Arcus 29 vedúcich predstaviteľov globálnej filantropie, ktorí pomohli nasmerovať YP a "rodovú identitu" do OSN a západných vlád. Nadáciu Arcus poháňajú milióny dolárov z peňazí lekárskych korporácií. Zakladateľom nadácie je Jon Stryker, ktorý je dedičom multimiliardovej (podľa posledných údajov 17,1 miliardy dolárov – v roku 2020 to bolo 13,6 miliardy dolárov) korporácie Stryker Medical, ktorá sa zaoberá dodávkami zdravotníckych potrieb. Korporácia Stryker pôsobí v 75 krajinách. Peniaze, ktoré prúdia do nadácie Arcus a následne do mnohých ďalších nadácií a organizácií, dávajú ziskuchtivosti a ľudskému inžinierstvu technicko-medicínskeho priemyslu v mene "rodovej identity" jeho rúško ľudských práv.
Technokratické elity už roky diskutujú o virtuálnej realite, ktorú sa snažia vytvoriť. Budeme uzavretí a prepojení so všetkým a všetkými ostatnými prostredníctvom mysle bez tela, bez akýchkoľvek koreňov v biosfére. Elon Musk propaguje svoj Neuralink, Ray Kurzweil Singularitu, Martine Rothblatt hnutie Terasem a organizácie Lifenaut vyzdvihujú nesmrteľnosť v kyberpriestore. Mark Zuckerberg sľubuje utópiu vo svojom Metaverse a technologický boh Yuvala Harariho nás zbaví ťažkopádneho sveta prírody pre niečo oveľa významnejšie. Elity a korporácie investujú do ľudí, ktorí sú rámcovaní ako ľudia z iného sveta a nie ako my ostatní, zakorenení v biológii, pretože vidia zisky a veria, že toto je naša budúcnosť. Fascinácia elít "rodovou ideológiou" nadobúda nové svetlo, keď ju vidíme v súvislostiach. Títo "iní" ľudia, ako sú pretváraní, každý na svoj obraz, budú živiť už aj tak nafúknutý techno-medicínsky komplex.
Zmeny našej biológie, spôsobu myslenia a toho, čomu veríme, sa prejavujú vo vnútri techno-medicínskeho gulagu, v ktorom sme uväznení, a ktorý dostáva náboženský podtón od mužov, ktorí si myslia, že sú bohovia. Kým sa nevymotáme z tejto rozprávky, nebudeme schopní pomôcť deťom, ktoré ako ryby vo vode jednoducho plynú s prúdom.
Príliš veľa z nás sa už ocitlo vo vlnách princípov podobných riptidu* tohto technicko-náboženského kultu. Bolo by múdre nezavrhovať jeho príťažlivosť. Uchvátil mnohých inteligentných ľudí. Vnútri sekty je virtuálna realita s éterickými bytosťami a vonku je skutočný život so skutočnými ľuďmi. Ešte stále môžeme z tohto kultu vystúpiť, ale každá minúta, ktorú nestrávime odporom voči tejto dystopii, je chvíľa, ktorú už nemôžeme vrátiť späť.