Rastúca negativita a emotívnosť titulkov v spravodajských médiách
Substack, David Rozado, 19. októbra 2022
Publikovaný článok
Úvod
Nedávno som uverejnil článok, v ktorom opisujeme chronologickú (2000–2019) analýzu sentimentu a emócií v 23 miliónoch titulkov zo 47 spravodajských médií populárnych v Spojených štátoch. Na automatické označovanie titulkov sme použili jazykové modely Transformer vyladené na detekciu sentimentu (pozitívny, negatívny) a emócií (hnev, znechutenie, strach, radosť, smútok, neutrálny).
Výsledky
Výsledky ukazujú nárast negatívnych sentimentov v titulkoch v písaných spravodajských médiách od roku 2000.
Plná modrá čiara znázorňuje priemerný ročný sentiment titulkov v 47 populárnych spravodajských médiách. Zatienená oblasť označuje 95% interval spoľahlivosti okolo priemeru. Štatistický test nulovej hypotézy o nulovom sklone je zobrazený v ľavej dolnej časti grafu. Vľavo hore je znázornená percentuálna zmena priemerného ročného sentimentu vo všetkých médiách v rokoch 2000 až 2019
Titulky z pravicovo orientovaných spravodajských médií boli počas celého skúmaného obdobia v priemere konzistentne negatívnejšie ako titulky z ľavicovo orientovaných médií.
Priemerný ročný sentiment titulkov zoskupených podľa ideologickej orientácie spravodajských médií s použitím ľudského hodnotenia politickej zaujatosti médií z AllSides Media Bias Chart v1.1 na rok 2019. Na obrázku sú zobrazené štandardné chybové stĺpce priemerného ročného sentimentu pre výstupy v rámci každej farebne označenej kategórie politickej orientácie. Pre každú ideologickú skupinu sú v ľavej dolnej časti grafu zobrazené štatistické testy pre nulovú hypotézu nulového sklonu
Chronologická analýza emocionality titulkov ukazuje rastúci podiel titulkov označujúcich hnev, strach, znechutenie a smútok a pokles prevahy emocionálne neutrálnych titulkov v skúmaných výstupoch v intervale rokov 2000–2019.
Priemerná ročná prevalencia titulkov spravodajských článkov označujúcich rôzne typy emocionality v 47 populárnych spravodajských médiách. Šedou farbou tieňovaná oblasť označuje 95% interval spoľahlivosti okolo priemeru. Štatistické testy pre nulovú hypotézu o nulovom sklone sú uvedené v ľavom dolnom rohu každého čiastkového grafu. Uvedené p-hodnoty boli korigované Bonferroniho metódou pre viacnásobné porovnania. Percentuálne zmeny medzi rokmi 2000 a 2019 sú uvedené v ľavom hornom rohu každého čiastkového grafu
Zdá sa, že prevalencia titulkov označujúcich hnev je v priemere vyššia v pravicovo orientovaných spravodajských médiách ako v ľavicovo orientovaných spravodajských médiách. Emocionálne neutrálne titulky sústavne klesajú v celom ideologickom spektre spravodajských médií.
Ročná prevalencia titulkov označujúcich rôzne typy emotívnosti v 47 populárnych spravodajských médiách zoskupených podľa ľudských hodnotení ideologickej orientácie spravodajských médií z AllSides Media Bias Chart v1.1 2019. V ľavej dolnej časti každého grafu sú zobrazené len štatistické testy v rámci každého ideologického zoskupenia, pre ktoré bola zamietnutá nulová hypotéza o nulovom sklone (po Bonferroniho korekcii pre viacnásobné porovnania)
Závery
Výsledky tejto práce poukazujú na nárast negatívnych nálad v titulkoch v spravodajských médiách populárnych v Spojených štátoch minimálne od roku 2000. V intervale rokov 2000 až 2019 sa zvýšila aj prevalencia titulkov označujúcich hnev, strach, znechutenie a smútok. V rovnakom časovom období sa podiel titulkov s neutrálnou emocionálnou valenciou výrazne znížil v celom ideologickom priestore spravodajských médií.
Pozoruhodný je vyšší výskyt titulkov označujúcich negativitu a hnev v pravicovo orientovaných spravodajských médiách. Možno je to spôsobené tým, že pravicovo orientované spravodajské médiá jednoducho používajú na opis rovnakých javov negatívnejší jazyk ako ľavicovo orientované spravodajské médiá. Prípadne môže byť vyšší výskyt negatívnych a nahnevaných podtónov v titulkoch pravicovo orientovaných spravodajských médií spôsobený rozdielmi v pokrytí tém medzi oboma typmi médií.
Dôležitou otázkou, ktorú táto práca nastolila, je, či sentiment a emocionalita obsiahnuté v titulkoch spravodajských médií odrážajú širšiu spoločenskú náladu, alebo namiesto toho odrážajú len sentiment a emocionalitu prevládajúcu alebo presadzovanú tými, ktorí spravodajský obsah vytvárajú. Pri zvyšovaní polarizácie sentimentu a emocionálneho náboja titulkov v priebehu času by mohli zohrávať úlohu finančné stimuly na maximalizáciu pomeru preklikov. Je možné, že svoju úlohu zohráva aj pokušenie formovať sentiment a emocionálny podtón titulkov správ s cieľom presadzovať politické programy.
Dúfame, že budúci výskum vrhne svetlo na potenciálny psychologický a sociálny vplyv verejnej konzumácie spravodajských mediálnych diét s čoraz negatívnejším sentimentom a hnevom/strachom/odchýlkou/smútkom, ktoré sú v nich zakotvené.