Program masového očkovania proti C-19 porušil všetky zásady vedy a Hippokratovu prísahu...
GEERT VANDEN BOSSCHE, 15. 7. 2023
Ako vedec s viac ako 30-ročnými profesionálnymi skúsenosťami v oblasti virológie, imunológie a vakcín uprednostňujem vo svojom prístupe pravdu a priamosť.
Rád by som preto vyjadril svoje obavy týkajúce sa opatrení na prevenciu infekcií a programu hromadného očkovania, ktoré počas tejto pandémie odporúča WHO a ktoré podľa môjho názoru nemajú vedecké opodstatnenie a mali by sa považovať za významný omyl v dejinách medicíny, verejného zdravia a vakcinológie.
WHO ignorovala obmedzenia svojich odporúčaní na prevenciu prenosu vírusu, ktorý sa môže ľahko šíriť bez príznakov. Hoci opatrenia ako uzavretie priestorov, sociálny odstup a nosenie masiek mohli spočiatku zachrániť životy, zabránili obyvateľstvu v rozvoji kolektívnej imunity, čo viedlo k veľmi problematickému šíreniu infekčnejších variantov. Namiesto toho sa mali orgány verejného zdravotníctva zamerať na ochranu zraniteľných osôb pred vystavením vysokej vírusovej záťaži, napríklad zamedzením koncentrácie v domovoch dôchodcov alebo zlepšením hygienických podmienok v oblastiach s nedostatočnou hygienou.
Hoci program hromadného očkovania spočiatku zachraňoval životy, nezabránil prenosu vírusu, pretože protilátky (Abs) vyvolané vakcínami proti C-19 nemohli chrániť pred vírusovou infekciou a vylučovaním. Keďže masové očkovacie kampane sa uskutočnili uprostred pandémie, predvídateľne viedli k selekcii infekčnejších variantov imunitného úniku, ktorým sa podarilo prekonať suboptimálnu imunitu vyvolanú vakcínou, a preto sa ich výskyt spektakulárne zvýšil. Tieto varianty teraz predstavujú globálnu zdravotnú hrozbu.
Na rozdiel od prirodzenej infekcie vakcíny proti C-19 neaktivujú zabíjanie vírusom infikovaných buniek bunkami vrodenej imunity. V dôsledku toho by sa očkované subjekty mohli pri ochrane spoliehať výlučne na vakcínou indukované protilátky proti hrotom. Hoci vakcíny proti C-19 do značnej miery chránia pred závažným ochorením C-19, nezabraňujú vírusovej infekcii a prenosu, čo umožňuje vírusu uniknúť pred vakcínou indukovanými protilátkami a spôsobiť vakcínou prekonané infekcie (VBTI). Od príchodu Omicronu tieto VBTIs teraz spustili samopodnecujúcu kaskádu úniku vírusu pred imunitou a zmenili prirodzenú pandémiu na neustále sa vyvíjajúcu pandémiu úniku pred imunitou namiesto toho, aby vírus viedli k endemicite.
Napriek tomu vplyvní vedeckí odborníci, ktorí dokonca publikovali, že vírus môže uniknúť imunitnému tlaku vyvolanému vakcínou Abs, neúprosne podporovali koncepciu uskutočňovania masových očkovacích kampaní počas pandémie.
Hoci molekulárni epidemiológovia jednoznačne preukázali, že vybrané mutácie konvergujú k špecifickým doménam spike proteínu, ktoré sú pod imunitným tlakom na úrovni populácie, nikto z nich nie je ochotný pripísať tento imunitný tlak vakcínam proti C-19 zameraným práve na spike proteín.
Hoci miera hospitalizácie a úmrtnosti je v súčasnosti oveľa nižšia ako tá, ktorá sa pozorovala v ére pred výskytom Omicronu, infekčné varianty sa naďalej šíria. To vyvoláva obavy zo vzniku imunitných únikových variantov so zvýšenou virulenciou, ktoré by mohli ohroziť ochranu pred závažným ochorením C-19. Sme svedkami akéhosi ticha pred búrkou? A prečo WHO vyzýva krajiny na celom svete, aby sa pripravili na nové vlny alebo na novú pandémiu s ešte smrteľnejším potenciálom?
Pretože vírus neustále unikal z imunitnej odpovede vyvolanej u vysoko zaočkovanej populácie, bolo potrebné, aby WHO a národné agentúry verejného zdravia zmenili definície vakcíny, imunity, kolektívnej imunity a "byť zaočkovaný", a to všetko preto, aby očkovaní ľudia uverili, že vakcíny proti C-19 sú stále vysoko účinné v prítomnosti variantov úniku z imunity. Odborníci na verejné zdravotníctvo príliš dlho úmyselne ignorovali, že prirodzená imunita u neočkovaných môže nadobudnúť sterilizačnú schopnosť a že neočkovaní preto nie sú živnou pôdou pre infekčnejšie varianty imunitného úniku.
Záverom možno konštatovať, že rozsiahle opatrenia na prevenciu infekcií a masové očkovacie kampane, ako ich odporúča WHO, nemôžu účinne kontrolovať pandémie spôsobené akútnymi, samovoľne sa šíriacimi vírusovými infekciami, ako je napríklad koronavírus alebo chrípka. Namiesto toho zabraňujú tomu, aby si populácia vytvorila kolektívnu imunitu, a pandémiu udržiavajú. Táto situácia by sa mala považovať za nebezpečný experiment so ziskom funkcie, ktorý má vplyv na ľudstvo.
Hoci mi neprináleží rozhodovať o tom, či odporúčania WHO predstavujú zločin proti ľudskosti, som hlboko znepokojený vedeckou integritou týchto odporúčaní. Sú urážkou nezávislých vedcov, ktorí sa zasadzovali za otvorený a vedecky podložený dialóg, ale namiesto toho boli neoprávnene umlčiavaní, zosmiešňovaní alebo dokonca cenzurovaní.
Bezohľadná implementácia odporúčaní WHO zo strany národných zdravotníckych orgánov a zákonodarcov a propaganda zo strany mainstreamových médií a vedecky negramotných overovateľov faktov bola fackou do tváre všetkých občanov, ktorí boli donútení podstúpiť rizikové očkovanie.