Obmedzenie príjmu soli podporuje stres zvýšením hladiny kortizolu

Dr. Joseph Mercola, 2. septembra 2024

Sep 02, 2024

Odborníci radia, aby ste sa tomuto „démonovi“ vyhýbali, ale nedávny výskum odhalil, že jeho nedostatok môže viesť k zvýšenej hladine kortizolu a spustiť tri závažné zdravotné problémy.

Sodík je pre ľudské zdravie nevyhnutnou živinou. Je kľúčový pre udržiavanie rovnováhy tekutín, prenos nervových impulzov a kontrakciu svalov. Sodík je prirodzene prítomný v mnohých potravinách vrátane zeleniny, mliečnych výrobkov, mäsa a morských plodov. Pridáva sa aj do spracovaných potravín vo forme soli, zlúčeniny zloženej z iónov sodíka a chloridu.
Diéty s nízkym obsahom soli sa často odporúčajú ako nástroj na predchádzanie niektorým chronickým ochoreniam a ochranu zdravia, ale obmedzenie soli, najmä nespracovanej, prírodnej soli, často vedie k opačnému výsledku. Ak totiž nekonzumujete dostatok soli, môže to viesť k zvýšenej hladine kortizolu v krvi.
Kortizol, stresový hormón, zohráva dôležitú úlohu pre vaše zdravie, ale pri chronickom zvýšení môže viesť k vážnym zdravotným problémom, ako je rozpad svalov, zápaly a zhoršená funkcia imunitného systému, čo je dôvod, prečo je tak dôležité udržiavať jeho hladinu pod kontrolou – a prečo môže obmedzenie soli spôsobiť oveľa viac škody ako úžitku.

Strava s nízkym obsahom sodíka zvyšuje hladinu kortizolu

Výskum publikovaný v časopise Steroids zistil, že dodržiavanie diéty s nízkym obsahom sodíka znižuje hladinu kortizolu v moči (1). Medzitým iná štúdia zistila, že zvýšený príjem sodíka v strave zvyšuje vylučovanie kortizolu v moči, pričom celková hladina kortizolu v krvi meraná ráno bola o niečo nižšia, keď účastníci konzumovali viac soli (2). ZeroHedge uvádza (3):

"Štúdia uverejnená v časopise Clinical Endocrinology v roku 2020 (4) ukázala, že zvýšená konzumácia soli vedie k zvýšeniu hladiny kortizolu v moči a k zníženiu hladiny kortizolu v krvi. Čo to potenciálne znamená? Obmedzenie príjmu sodíka môže viesť k vyšším hladinám cirkulujúceho kortizolu."

Ako poznamenal Georgi Dinkov na svojom blogu, ktorý je inšpirovaný prácou zosnulého Raya Peata: „Opäť sa ukazuje, že to, čo nám medicína hovorí, že je zdravé (napr. obmedzenie soli), je často inak (5):

"V súčasnosti existujú dôkazy o tom, že obmedzenie soli môže nielen prispievať k stresovej reakcii (os HPA – hypotalamus-hypofýza-nadobličky), ale prísne obmedzenie sodíka (ako to obhajuje väčšina lekárov u ľudí s vysokým krvným tlakom, cukrovkou, KVO – kardiovaskulárnym ochorením, CKD – chronickým ochorením obličiek atď. môže byť schopné spustiť stresovú reakciu ‚de-novo‘ - t.j. bez akýchkoľvek stresujúcich vonkajších/ vnútorných podnetov. Ako obmedzenie príjmu soli dosiahne tento „výkon“? Jednoducho – zvýšením hladiny kortizolu."

Ďalšia štúdia z roku 2020, uverejnená v časopise The Journal of Clinical Investigation Insight, odhalila, že pri diéte s vysokým obsahom soli došlo k zvýšenému vylučovaniu glukokortikoidov, medzi ktoré patrí aj kortizol. To naznačuje, že príjem veľkého množstva soli vyvoláva v tele uvoľňovanie väčšieho množstva kortizolu a ďalších hormónov súvisiacich so stresom, ktoré sa potom vo väčšom množstve vylučujú močom (6).
V ďalšom príklade štúdie uverejnenej v časopise The Journal of Clinical Endocrinology and Metabolism v roku 2003 sa zistilo, že „u zdravých osôb sa pri zaťažení soľou v strave zvyšuje a pri obmedzení sodíka znižuje vylučovanie voľného kortizolu močom“ a „zmeny vo vylučovaní metabolitov kortizolu po zaťažení soľou boli sprevádzané poklesom plazmatickej koncentrácie kortizolu (7,8). To Extract Knowledge from Matter vysvetľuje (9):

"Teraz sa v štúdii zistilo, že obmedzenie príjmu soli znížilo vylučovanie kortizolu močom a práve to viedlo k zvýšeniu koncentrácie kortizolu v krvi. Nie som však presvedčený, že toto je celý príbeh vzhľadom na skutočnosť, že obmedzenie príjmu soli je známe tým, že zvyšuje uvoľňovanie adrenalínu (známy stimulátor ACTH – adrenokortikotropného hormónu, a teda kortizolu), a preto je pravdepodobné, že zvýšenie kortizolu v krvi bolo spôsobené obmedzením príjmu sodíka, ktoré zvýšilo syntézu/ uvoľňovanie kortizolu z nadobličiek a zároveň znížilo vylučovanie kortizolu."

Problém so zvýšeným kortizolom

Mnohí ľudia považujú kortizol jednoducho za stresový hormón, ale to nie je jeho hlavná úloha v tele. Kortizol slúži ako ochranný mechanizmus vášho tela, ktorý bráni tomu, aby hladina glukózy nebezpečne klesla, a zabraňuje tak upadnutiu do hypoglykemickej kómy a smrti (10).
Mechanizmus jeho pôsobenia však prispieva k jeho dlhodobým dôsledkom a spôsobuje, že zvýšená hladina kortizolu je nežiaduca. Je to tiež jeden z faktorov, ktorý ma prinútil radikálne prehodnotiť svoje odporúčania týkajúce sa nízkosacharidových diét.
V jednom z predchádzajúcich rozhovorov o kortizole a jeho spojení so sacharidmi a glukózou sa vyjadril Georgi Dinkov, ktorý je odborníkom na prácu Peata, autorom a priekopníkom v oblasti výživy, bioenergetickej medicíny, environmentálnych faktorov a regeneračných procesov:

"Myslím si, že sotva existuje chronické ochorenie, v ktorom by sa nevyskytoval kortizol, a zvyčajne ide vo väčšine prípadov o zvýšený kortizol, nie o nízky kortizol. V skutočnosti jedinou situáciou, v ktorej sa nízky kortizol stáva problematickým, je pravdepodobne Addisonova choroba, čo je zlyhanie nadobličiek. A to je veľmi zriedkavé.
Štúdie už v 50. a 60. rokoch minulého storočia preukázali, že ak zvieraťu podáte kortizol alebo aspoň vytvoríte stav relatívneho nadbytku glukokortikoidov, môžete vyvolať každý jeden fenotyp starnutia. Takže to môžete urobiť buď injekčným podávaním syntetických alebo prírodných glukokortikoidov, alebo to môžete urobiť znížením hladiny prirodzených antikortizolových steroidov v tele."

Zvýšená hladina kortizolu má škodlivé katabolické účinky, čo znamená, že svaly môžu časom pomaly chradnúť. Poškodzuje aj mozgové tkanivo a prispieva k atrofii mozgu, ktorá sa prejavuje pri demencii a depresii (10,11). Zvýšený kortizol tiež urýchľuje starnutie (12), čo sa v komunite odborníkov na dlhovekosť príliš neuznáva, a spotrebúva uložený tuk v procese nazývanom lipolýza. Tento proces zvyšuje redukčný stres a schopnosť tela vytvárať bunkovú energiu.
Hoci to môže znieť ako skvelá vec, problém je v tom, že sa nezbavuje škodlivého viscerálneho tuku, ktorý sa nachádza okolo vašich vnútorných orgánov a spôsobuje zápaly. Takže v konečnom dôsledku chronický nadbytok kortizolu spôsobí zápal a zhorší vašu imunitnú funkciu, pričom rozkladá vaše telesné tkanivá.
Udržanie zdravia s pribúdajúcim vekom si vyžaduje budovanie zdravých tkanív, ale chronicky vysoká hladina kortizolu tento proces brzdí. Kortizol navyše dokonca stimuluje uvoľňovanie neurotransmiterov, ktoré vyvolávajú chuť na jedlo (13), čím sa zvyšuje riziko nezdravých stravovacích návykov. Ak chcete pomôcť pri zvýšenej hladine kortizolu, prečítajte si moje kľúčové stratégie na zníženie hladiny kortizolu.

Ďalšie dôvody, prečo sa rady o nízkom obsahu soli míňajú účinkom

Vaše telo sa snaží udržať optimálnu hladinu sodíka bez ohľadu na jeho príjem, čo znamená jeho dôležitosť pre zdravie a vitalitu. Vaše telo využíva hladinu horčíka a vápnika na kontrolu hladiny sodíka. Keď sa váš príjem znižuje, vaše telo začne odčerpávať sodík z kostí a zároveň odčerpáva horčík a vápnik.
James DiNicolantonio, PharmD., autor knihy „The Salt Fix“, ktorý je tiež spoluautorom mojej knihy „Superpalivo: Ketogénny kľúč k odhaleniu tajomstva dobrých tukov, zlých tukov a skvelého zdravia“, vysvetľuje, že nárast vysokého krvného tlaku, obezity a cukrovky, ktorý sa začal začiatkom 90. rokov 20. storočia, je paralelný so znížením príjmu soli a strava s nízkym obsahom soli sa pravdepodobne podieľa na chronických ochoreniach, ako je osteoporóza (14):

"V kostiach je uložená veľká časť telesného sodíka, čo naznačuje, že kosti môžu slúžiť ako zásobáreň sodíka, ktorý sa mobilizuje počas homeostatického stresu. Soľ má tiež kľúčovú úlohu pri udržiavaní pozitívnej rovnováhy horčíka a vápnika.
Ak dôjde k zníženiu sérového sodíka, kosti sa môžu zbaviť sodíka (ako aj horčíka a vápnika), aby sa udržala normálna hladina sérového sodíka. V skutočnosti sa ukázalo, že diéta s nízkym obsahom soli vedie k negatívnej rovnováhe vápnika a horčíka, čo by mohlo viesť k osteoporóze. Strava s nízkym obsahom soli teda môže spôsobiť osteoporózu tým, že zbavuje kosti sodíka, vápnika a horčíka."

Ďalej podľa DiNicolantonia zníženie príjmu soli môže síce znížiť krvný tlak, ale môže tiež zhoršiť pomer celkového cholesterolu k lipoproteínom s vysokou hustotou (HDL), čo je lepší prediktor srdcových ochorení ako lipoproteíny s nízkou hustotou (LDL). Zvyšujú sa aj hladiny triglyceridov a inzulínu, čo v konečnom dôsledku zvyšuje riziko srdcových ochorení napriek lepším hodnotám krvného tlaku.

Nízky príjem soli spôsobuje problémy so srdcom, zatiaľ čo vyšší príjem soli zvyšuje dĺžku života

Nedostatok soli môže navyše viesť k inzulínovej rezistencii, pretože vaše telo zvyšuje hladinu inzulínu, aby si uchovalo soľ, keďže vyššia hladina inzulínu pomáha vašim obličkám zadržiavať viac soli. Inzulínová rezistencia je zasa charakteristickým znakom srdcových ochorení a väčšiny chronických ochorení. DiNicolantonio a jeho kolegovia v časopise American Journal of Medicine vysvetlili (15):

"Existujú dôkazy, že diéta s nízkym obsahom sodíka môže viesť k horšej kardiovaskulárnej prognóze u pacientov s kardiometabolickým rizikom a zisteným kardiovaskulárnym ochorením.
Diéta s nízkym obsahom sodíka môže nepriaznivo ovplyvniť inzulínovú rezistenciu, sérové lipidy a neurohormonálne dráhy, čo vedie k zvýšeniu výskytu nových kardiometabolických ochorení, závažnosti existujúcich kardiometabolických ochorení a k vyššej kardiovaskulárnej a celkovej úmrtnosti.
Hoci vysoký príjem sodíka môže byť tiež škodlivý, existuje dobrý dôvod domnievať sa, že príjem sodíka je regulovaný v takom úzkom fyziologickom rozmedzí, že existuje malé riziko ponechania príjmu sodíka na prirodzenú biológiu na rozdiel od pravdepodobne márnych pokusov o vedomú kontrolu."

Odhaľuje to aj fakt, že štúdia New England Journal of Medicine zistila, že osoby s najnižším rizikom srdcových problémov alebo úmrtia z akejkoľvek príčiny konzumovali tri až šesť gramov sodíka denne (16) – oveľa viac, ako sú odporúčané denné limity v USA.
V ďalšej objavnej štúdii vedci analyzovali údaje zo 181 krajín o priemernej spotrebe soli a porovnali ju s očakávanou dĺžkou zdravého života pri narodení a vo veku 60 rokov (17). Vyšší príjem soli súvisel s dlhšou očakávanou dĺžkou zdravého života a nižšou celkovou úmrtnosťou. Podľa výskumníkov (18):

„Naše pozorovanie pozitívnej korelácie príjmu sodíka so strednou dĺžkou života a nepriamej korelácie so všetkými príčinami úmrtnosti na celom svete a v krajinách s vysokými príjmami svedčí proti tomu, aby bol príjem sodíka v potrave vinníkom skracovania dĺžky života alebo rizikovým faktorom predčasnej smrti.“

Význam pomeru sodíka a draslíka

Na type soli záleží, ak ide o jej úlohu pre vaše zdravie, a rovnako aj na jej vzťahu k draslíku, prirodzene sa vyskytujúcemu minerálu, ktorý vaše telo využíva ako elektrolyt. Všeobecne sa odporúča konzumovať päťkrát viac draslíka ako sodíka, ale väčšina Američanov má opačný pomer a konzumuje dvakrát viac sodíka ako draslíka.
Ak jete veľa spracovaných potravín, ktoré obsahujú spracovanú kuchynskú soľ, pomer sodíka a draslíka pravdepodobne nie je v rovnováhe. Hoci vám bežní lekári môžu navrhnúť, aby ste to napravili obmedzením príjmu soli, kľúčové je zamerať sa na zvýšenie príjmu draslíka. Výskum ukazuje súvislosť medzi vyšším príjmom draslíka a nižším krvným tlakom bez ohľadu na príjem sodíka (19).
Dokonca aj Americká asociácia srdca vysvetľuje: „Potraviny s obsahom draslíka môžu pomôcť kontrolovať krvný tlak tým, že otupia účinky sodíka. Čím viac draslíka zjete, tým viac sodíka spracujete z tela (20).” Medzi príklady potravín bohatých na draslík patria (21):

Špenát
Brokolica
Zelená repa
Pomaranče
Kokosová voda
Paradajky
Jogurt
Zimná tekvica
Cantaloupe*

*Cantaloupe je druh sladkého melónu, ktorý je známy svojou oranžovou dužinou a charakteristickou sieťovanou štruktúrou na povrchu šupky. V angličtine sa tento názov používa pre dva typy melónov:
1. Európsky cantaloupe (Cucumis melo cantalupensis) – má hladkú alebo mierne drsnú šupku s jemnou štruktúrou. Tento typ je bežný v Európe.
2. Severoamerický cantaloupe (Cucumis melo reticulatus) – má výraznú sieťovanú štruktúru na šupke a je populárny najmä v Spojených štátoch.
Dužina cantaloupe je šťavnatá a sladká, často sa konzumuje čerstvá ako súčasť ovocných šalátov, dezertov alebo jednoducho ako osviežujúca pochúťka. Cantaloupe je tiež bohatý na vitamíny, najmä vitamín A a C.

Okrem zvýšenia príjmu draslíka je možné zlepšiť pomer sodíka a draslíka aj zmenou druhu soli, ktorú konzumujete – od kuchynskej soli k prírodným druhom, ako je napríklad ružová himalájska soľ. V USA pochádza väčšina konzumovanej soli zo spracovaných potravín. Táto spracovaná soľ obsahuje 97,5% chloridu sodného a približne 39% sodíka.
Prírodná soľ však obsahuje viac draslíka ako spracovaná soľ. V porovnaní s jodizovanou bielou kuchynskou soľou, ktorá obsahuje 151,68 miligramov draslíka na kilogram (mg/kg), ružová himalájska soľ obsahuje 2,085,71 mg/kg (22). Ak si nie ste istí, koľko sodíka alebo draslíka konzumujete, použite aplikáciu na sledovanie potravín, ako je napríklad Cronometer, ktorá vám umožní zadať potraviny, ktoré konzumujete, a automaticky vypočíta pomer sodíka a draslíka.

Koľko soli je ideálne?

Vaše telo má zabudovaný „soľný termostat“, ktorý vám reguláciou chuti na soľ dáva vedieť, koľko soli potrebujete. Je dobré počúvať svoje telo, a ak máte chuť na soľ, konzumujte jej viac. Ak sa hojne potíte, napríklad pri cvičení alebo v saune, alebo pijete nápoje s obsahom kofeínu, automaticky budete potrebovať viac soli ako zvyčajne.
Viaceré zdravotné stavy môžu tiež zvýšiť stratu sodíka alebo zabrániť tomu, aby vaše telo dobre vstrebávalo soľ. Patria sem zápalové ochorenia čriev, spánkové apnoe, nedostatok nadobličiek, bariatrické operácie, ochorenia obličiek, hypotyreóza a celiakia. Ak teda trpíte niektorou z týchto chorôb, možno budete potrebovať v strave trochu viac soli, aby ste to kompenzovali.
Napriek tomu DiNicolantonio odporúča konzumovať približne 3,500 mg sodíka denne (23), čo je oveľa viac, ako je maximálny odporúčaný limit Americkej asociácie srdca (American Heart Association), ktorý je 2,300 mg denne, a ich „ideálny limit“, ktorý je menej ako 1,500 mg denne (24).
Ak si nie ste istí, či konzumujete správne množstvo soli pre svoj organizmus, môžete si dať urobiť chemický profil nalačno, ktorý vám ukáže množstvo sodíka v sére. Všeobecne platí, že vaša ideálna hladina sodíka je 139, pričom optimálny rozsah je 136 až 142. Ak je oveľa nižšia, pravdepodobne potrebujete jesť viac prírodnej soli. Ak je vyššia, pravdepodobne budete chcieť obmedziť príjem spracovanej soli.
Existujú aj niektoré subpopulácie citlivé na soľ, ktoré možno budú musieť obmedziť príjem soli na 2,300 mg denne. Patria sem osoby s:

endokrinnými poruchami
vysokou hladinou aldosterónu
s Cushingovým syndrómom
zvýšenou hladinou kortizolu
s Liddleho syndrómom, zriedkavým ochorením, postihujúce približne 1 z 1 milióna osôb, ktoré spôsobuje zadržiavanie príliš veľkého množstva soli. Ak sa lieči amiloridom, príjem soli pravdepodobne nie je potrebné obmedzovať

Karpit Says: Wake Up, Sleepers!

Discussion about this post