Motor života – pochopenie tvorby energie v mitochondriách
Dr. Joseph Mercola, 5. februára 2025
Objavte neviditeľné sily, ktoré odčerpávajú vašu energiu a spôsobujú, že ste zraniteľní voči chronickým ochoreniam. Jedna malá zmena môže uvoľniť liečivú silu vášho tela.
Choré telo je ako auto, ktorému došlo palivo. Motor môže byť nepoškodený, pneumatiky dokonale nahustené a karoséria bez preliačin, ale bez paliva sa auto nepohne. Podobne ani ľudské telo nemôže fungovať bez energie.
Bohužiaľ, moderná medicína často pripomína mechanika, ktorý usilovne opravuje prepichnuté pneumatiky alebo vymieňa zapaľovacie sviečky v aute, ktorému jednoducho došlo palivo. Žiadne majstrovanie ho nedokáže rozhýbať, ak sa nerieši skutočný problém.
Presne to sa stáva, keď sa liečia príznaky na povrchovej úrovni bez toho, aby sa riešila hlavná príčina chorôb – hlboký energetický deficit na bunkovej úrovni. Každý proces vo vašom tele závisí od bunkovej energie produkovanej mitochondriami. Keď je hladina energie dostatočná, vaše telo sa môže opravovať a regenerovať, aj keď je poškodenie vážne. Keď však produkcia energie ochabne, vaše telo sa zastaví, hojenie sa spomalí a nastupujú chronické ochorenia.
Súčasný prístup k medicíne túto základnú pravdu neuznáva. Zameriava sa na zvládanie symptómov a ponúka skôr dočasné riešenia než trvalé. Skutočné uzdravenie si vyžaduje presunúť pozornosť na obnovenie produkcie bunkovej energie – samotný základ zdravia. Iba optimalizáciou tohto energetického systému dokážete odblokovať vrodenú schopnosť svojho tela liečiť sa a prosperovať.
Pochopenie mitochondrií – elektrárne buniek
Vo vnútri takmer každej bunky vo vašom tele sa nachádzajú štruktúry, ktoré udržiavajú život, ako ho poznáte. Sú to vaše mitochondrie, ktoré sa výstižne nazývajú „elektrárne“ bunky. Sú primárne zodpovedné za premenu prijatej potravy na využiteľnú formu energie uloženú v molekulách nazývaných adenozíntrifosfát (ATP).1
Vaše mitochondrie produkujú približne 90% energie, ktorú vaše telo potrebuje na udržanie života.2 Táto energia je potrebná pre každú biologickú funkciu, od myslenia, dýchania a pohybu až po neviditeľné procesy, ako je imunitná ochrana a oprava buniek.
Podľa všeobecne uznávanej endosymbiotickej teórie boli mitochondrie pred viac ako miliardou rokov kedysi voľne žijúce baktérie, ktoré vytvorili vzájomne prospešný vzťah s väčšími hostiteľskými bunkami. Baktérie prispievali k produkcii energie prostredníctvom svojich metabolických procesov, zatiaľ čo hostiteľské bunky im poskytovali stabilné prostredie a prístup k živinám. Časom sa tento vzťah stal trvalým a vyvinul sa do podoby mitochondrií, ktoré máme v našich bunkách dnes.3 4
Stále existujú dôkazy o tomto evolučnom pôvode – mitochondrie si zachovávajú vlastnú DNA, odlišnú od DNA v bunkovom jadre, čo im umožňuje nezávislú replikáciu. Mitochondrie sú zložité aj zo štrukturálneho hľadiska. Sú uzavreté dvojitou membránou, pričom vonkajšia membrána slúži ako ochranná bariéra, zatiaľ čo vnútorná membrána sa skladá do zložitých štruktúr nazývaných cristae.5
Tieto záhyby výrazne zväčšujú povrchovú plochu, ktorá je k dispozícii na výrobu energie. Vnútri vnútornej membrány sa nachádza mitochondriálna matrica, ktorá obsahuje enzýmy, mitochondriálnu DNA a ribozómy, ktoré sú nevyhnutné na udržanie bunkových procesov.6
Mitochondrie sú tiež pozoruhodne prispôsobivé. Ich tvar, počet a umiestnenie v bunkách sa mení v závislosti od energetických požiadaviek. Bunky, ktoré potrebujú viac energie, majú vyššiu koncentráciu mitochondrií.7 Napríklad mozog tvorí len 2% telesnej hmotnosti, ale spotrebuje približne 20% energie.8 Podobne aj srdce, ktoré bije viac ako 100,000-krát denne, sa pri udržiavaní svojich neustálych kontrakcií vo veľkej miere spolieha na aktivitu mitochondrií.9
Ako mitochondrie vytvárajú energiu
Mitochondrie vyrábajú energiu prostredníctvom procesu nazývaného oxidačná fosforylácia. Začína sa to glykolýzou, ktorá prebieha v cytoplazme, rôsolovitej látke, ktorá obklopuje bunkové jadro. Počas tejto fázy sa glukóza rozkladá na jednoduchšiu molekulu nazývanú pyruvát, pričom vzniká malé množstvo ATP a NADH (nikotínamid-adeníndinukleotid), ktorý prenáša energiu.
Pyruvát sa potom transportuje do mitochondriálnej matrice, kde sa podrobí oxidácii pyruvátu za vzniku acetyl-CoA. Pri tomto procese vzniká aj viac NADH a uvoľňuje sa oxid uhličitý. Acetyl-CoA vstupuje do Krebsovho cyklu (známeho aj ako cyklus kyseliny citrónovej), série chemických reakcií, ktoré získavajú vysokoenergetické elektróny zo živín.
Tieto vysokoenergetické elektróny sa prenášajú pomocou NADH a ďalšej molekuly FADH2 do elektrónového transportného reťazca, série proteínov umiestnených vo vnútornej membráne mitochondrie. Ako elektróny prechádzajú reťazcom, vytvárajú nahromadenie protónov.
Protóny prúdia späť cez membránu cez enzým nazývaný ATP syntáza, ktorý ich pohyb využíva na pripojenie fosfátovej skupiny k ADP (adenozíndifosfátu), čím sa mení na ATP. Nakoniec zohráva dôležitú úlohu kyslík ako posledná zastávka pre elektróny v reťazci. Spája sa s elektrónmi a protónmi a vytvára vodu, nevyhnutný vedľajší produkt, ktorý udržiava hladký priebeh procesu.10 11
Čo spôsobuje zádrhele pri výrobe energie?
Hoci je oxidačná fosforylácia vysoko účinná, nie je bez chýb. Nerovnováha v systéme vedie k redukčnému stresu, stavu, keď sa v elektrónovom transportnom reťazci hromadí príliš veľa elektrónov. K tomu často dochádza, keď sa reťazec spomalí alebo keď sa produkuje nadmerné množstvo NADH a FADH2, čím vzniká bunkový dopravný uzáver.
Jedným z faktorov, ktoré prispievajú k tejto nerovnováhe, je nedostatočný príjem sacharidov. Vaše telo potrebuje denne približne 250 gramov sacharidov na udržanie vyváženého procesu výroby energie. Bez dostatočného množstva sacharidov sa telo viac spolieha na metabolizmus tukov, pri ktorom vzniká vyššia hladina FADH2.
To zahlcuje elektrónový transportný reťazec, čím sa narúša plynulý tok elektrónov a znižuje sa produkcia ATP. Keď sa elektróny zaseknú, interagujú s kyslíkom a vytvárajú reaktívne formy kyslíka (ROS), čo sú nestabilné molekuly, ktoré poškodzujú mitochondriálne membrány, DNA a proteíny.12
Zatiaľ čo malé množstvá ROS sú nevyhnutné pre bunkovú komunikáciu a obranu, nadmerné množstvo ROS vedie k oxidačnému stresu, stavu, ktorý ohrozuje funkciu mitochondrií a produkciu energie. Výsledkom tejto kaskády sú zápaly, znížená hladina energie a množstvo chronických zdravotných problémov.
Viac ako energia: mnohostranná úloha mitochondrií
Hoci je produkcia ATP najznámejšou funkciou mitochondrií, tieto organely plnia celý rad dôležitých úloh, ktoré udržiavajú zdravie buniek a zabezpečujú správnu fyziologickú rovnováhu. Patria medzi ne:
Mitochondrie absorbujú a uvoľňujú vápnik podľa potreby, čím zabezpečujú, že vnútrobunkové hladiny vápnika zostávajú v optimálnom rozmedzí. Táto regulácia je nevyhnutná pre procesy, ako je svalová kontrakcia, kde vápnikové signály umožňujú presné ovládanie svalových vlákien.
V nervovom systéme sú výkyvy vápnika umožnené mitochondriami nevyhnutné na uvoľňovanie neurotransmiterov, ktoré umožňujú komunikáciu medzi neurónmi. Okrem toho regulácia vápnika mitochondriami pomáha spúšťať apoptózu, čím sa zabezpečuje bezpečné odstránenie poškodených alebo nefunkčných buniek bez narušenia okolitého tkaniva.13Apoptóza (programovaná bunková smrť). V reakcii na poškodenie buniek, stres alebo infekciu mitochondrie uvoľňujú špecifické proteíny, ako napríklad cytochróm c, ktoré aktivujú kaskádu molekulárnych udalostí vedúcich k bunkovej smrti.14 Tento prísne regulovaný mechanizmus zabraňuje rozmnožovaniu poškodených buniek, čo je nevyhnutné na prevenciu chronických zápalov alebo rakoviny. Apoptóza zohráva dôležitú úlohu aj vo vývoji, napríklad pri formovan í orgánov počas embryogenézy, a pri odstraňovaní buniek, ktoré už nie sú potrebné, čím sa zabezpečuje homeostáza tkanív.15
Signalizácia ROS. Mitochondrie produkujú reaktívne formy kyslíka ako prirodzené vedľajšie produkty bunkového dýchania. Zatiaľ čo nadmerné množstvo ROS vedie k oxidačnému stresu a poškodzuje bunkové komponenty, kontrolované množstvo ROS je nevyhnutné pre signalizáciu a udržiavanie zdravia buniek.
Tieto molekuly pôsobia ako poslovia a ovplyvňujú dráhy, ktoré regulujú expresiu génov, imunitné reakcie a adaptáciu buniek na stres. Napríklad signalizácia ROS zohráva úlohu pri spúšťaní obranných mechanizmov organizmu proti infekciám a uľahčuje obnovu tkanív po poranení.16Syntéza metabolických medziproduktov. Mitochondrie sú tiež centrá na syntézu metabolických medziproduktov potrebných pre rôzne bunkové procesy. Prispievajú k produkcii aminokyselín, stavebných prvkov bielkovín, ktoré sú nevyhnutné pre rast, opravu a funkciu buniek.17
Mitochondrie sa podieľajú aj na metabolizme lipidov vrátane syntézy fosfolipidov, ako je kardiolipín, ktorý je nevyhnutný na udržanie integrity a funkčnosti mitochondriálnej membrány.18
Okrem toho sa podieľajú na produkcii hemu, kľúčovej zložky hemoglobínu, ktorý umožňuje červeným krvinkám prenášať kyslík v celom tele.19 Tieto metabolické medziprodukty sú nevyhnutné na udržanie celkového zdravia buniek a systému.Mitochondrie sú dynamické organely, ktoré sa neustále prispôsobujú energetickým a environmentálnym potrebám buniek.20 Napríklad počas obdobia vysokých energetických nárokov, ako je intenzívna fyzická aktivita alebo zotavenie po zranení, mitochondrie rýchlo zvyšujú produkciu ATP, aby uspokojili potreby buniek. Naopak, v čase stresu alebo nedostatku živín menia svoje metabolické zameranie tak, aby uprednostnili procesy prežitia a opravy. Mitochondrie slúžia aj ako senzory bunkového zdravia21, ktoré zisťujú poruchy, ako je vystavenie toxínom, oxidačné poškodenie alebo nerovnováha živín. V reakcii na to iniciujú ochranné opatrenia, aktivujú opravné mechanizmy alebo v extrémnych prípadoch spustia apoptózu, aby zabránili ďalšiemu poškodeniu.
Životne dôležitá úloha ATP ako energetickej meny
Tak ako auto potrebuje na svoj chod palivo, aj vaše bunky potrebujú ATP na pohon svojich procesov. Bez ATP vaše bunky prestanú fungovať a vy tiež. ATP sa často nazýva „energetickou menou“ bunky. Tento opis síce vystihuje jeho úlohu pri poháňaní biologických procesov, ale len škriabe povrch dôležitosti ATP.
Z hľadiska štruktúry sa ATP skladá z molekuly cukru (ribózy), dusíkatej bázy (adenínu) a troch fosfátových skupín. Tieto fosfátové skupiny sú kľúčom k schopnosti ATP ukladať energiu. Väzby, ktoré ich spájajú, sú nabité potenciálnou energiou podobne ako stočená pružina. Keď vaše telo potrebuje energiu, preruší jednu z týchto väzieb, čím sa ATP premení na ADP a uvoľní sa príval energie, ktorý poháňa bunkové procesy.22
Tento proces sa podobá prasknutiu pružiny, čím sa okamžite uvoľní jej nahromadená energia. Vaše telo je v neustálom cykle výroby a využívania ATP. Každá bunka recykluje svoje zásoby ATP približne každú minútu, pričom denne vyprodukuje množstvo rovnajúce sa hmotnosti celého vášho tela.23
Väčšina produkcie ATP sa uskutočňuje prostredníctvom aeróbneho dýchania v mitochondriách, ktoré využíva kyslík na efektívnu tvorbu energie. Keď je však kyslíka málo, napríklad počas intenzívneho cvičenia, ATP sa vytvára anaeróbne.24 Pri tomto menej účinnom procese vzniká ako vedľajší produkt kyselina mliečna, ktorá spôsobuje známy pocit pálenia vo svaloch.
ATP plní vo vašom tele ďalšie dôležité funkcie
Hoci hlavnou úlohou ATP je dodávať energiu, jeho vplyv ďaleko presahuje rámec pohonu bunkových procesov. ATP pôsobí aj ako signálna molekula, ktorá reguluje mnohé dráhy na udržanie bunkovej a systémovej rovnováhy.
Extracelulárny ATP sa napríklad viaže na purinergné receptory na povrchu buniek, čím spúšťa vnútrobunkové procesy, ktoré ovplyvňujú bunkový rast, diferenciáciu, imunitné reakcie a obnovu tkanív.25 Táto signalizácia pomáha vášmu telu prispôsobovať sa zmenám, reagovať na poškodenie a udržiavať celkovú homeostázu.
ATP zohráva úlohu aj pri pohybe iónov, ako sú sodík, draslík a vápnik, do buniek a z buniek.26 Tým sa udržiava správna rovnováha týchto iónov cez bunkové membrány, čo je nevyhnutné pre nervové signály, pohyby svalov a komunikáciu medzi bunkami.
Adaptácia a prežitie v strese sú tiež do veľkej miery závislé od ATP. Keď sa bunky stretnú s výzvami prostredia alebo metabolickými poruchami, ATP podporuje ochranné mechanizmy, ako je syntéza špecifických proteínov tepelného šoku,27 antioxidantov28 a enzýmov na opravu DNA.29 Tieto reakcie minimalizujú poškodenie a obnovujú rovnováhu, najmä v podmienkach, ako je oxidačný alebo redukčný stres.
V mozgu zohráva ATP úlohu pri udržiavaní synaptického prenosu a účinnej neuronálnej signalizácie. Nepretržitá produkcia ATP je nevyhnutná na splnenie energetických požiadaviek tela. Keď sa zníži funkcia mitochondrií, produkcia ATP ochabuje, čo vedie k rozsiahlemu nedostatku energie.
Prepojenie medzi bunkovou energiou a chorobami
Nízka produkcia energie v mitochondriách je skrytou príčinou väčšiny chronických ochorení a ovplyvňuje bunkové funkcie spôsobom, ktorý sa šíri do celého tela. Táto kaskáda porúch, ktoré spôsobuje, je podobná autu, ktoré jazdí na výpary – chvíľu môže fungovať, ale nakoniec prestane fungovať úplne.
Vzťah medzi mitochondriálnou dysfunkciou a chorobou sa ukáže pri skúmaní konkrétnych stavov. Pri cukrovke narušená funkcia mitochondrií narúša metabolizmus glukózy, čo spôsobuje, že bunky sú čoraz odolnejšie voči inzulínu.30
Beta bunky pankreasu, ktoré majú mimoriadne vysoké energetické nároky na produkciu a vylučovanie inzulínu, sa preťažujú a strácajú funkčnosť.31 Vzniká tak začarovaný kruh, v ktorom energetický deficit zhoršuje metabolickú dysfunkciu, čím sa priebeh cukrovky postupne čoraz ťažšie zvracia.
Rakovina predstavuje ďalší hlboký prejav narušenej bunkovej energetiky. Rakovinové bunky prechádzajú pozoruhodnou metabolickou premenou známou ako Warburgův efekt, pri ktorej sa odklonia od účinného mitochondriálneho dýchania smerom k zvýšenej glykolýze, a to aj v prítomnosti kyslíka.32
Táto zdanlivo neintuitívna zmena v skutočnosti poskytuje rakovinovým bunkám stavebné kamene na rýchly rast a zároveň im pomáha vyhnúť sa normálnym procesom bunkovej smrti.33 Štrukturálne a funkčné abnormality v mitochondriách rakovinových buniek ďalej prispievajú k ich agresívnemu správaniu a odolnosti voči liečbe.
Neurodegeneratívne ochorenia tiež demonštrujú účinky energetického deficitu. Mozgové neuróny, ktoré potrebujú mimoriadne množstvo ATP na udržiavanie svojich komplexných sietí a elektrickej signalizácie, nefungujú správne, keď klesá produkcia energie v mitochondriách.
To vedie k hromadeniu toxických proteínov, strate vápnikovej rovnováhy a nakoniec k smrti neurónov. Tento proces sa prejavuje rôzne pri rôznych ochoreniach – ako strata pamäti a zhoršenie kognitívnych funkcií pri Alzheimerovej chorobe, motorická dysfunkcia pri Parkinsonovej chorobe a svalová slabosť pri amyotrofickej laterálnej skleróze (ALS).34
Viac o úlohe energetického deficitu pri ochoreniach a starnutí
Mitochondriálna dysfunkcia je tiež príčinou autoimunitných stavov. Imunitné bunky potrebujú na aktiváciu a proliferáciu značné množstvo energie a mitochondriálna dysfunkcia ohrozuje ich schopnosť efektívne fungovať. To vedie k nadmernej imunitnej reakcii, pri ktorej imunitné bunky napádajú vlastné tkanivá, alebo k nedostatočným reakciám, ktoré nedokážu odstrániť patogény alebo nečistoty.35 36
Kardiovaskulárne ochorenia, na ktoré sa často nazerá predovšetkým cez prizmu cholesterolu a zápalu, majú tiež silné väzby na mitochondriálnu dysfunkciu. V bunkách srdcového svalu sa nachádza najvyššia hustota mitochondrií zo všetkých tkanív, čo odráža ich neustále energetické nároky. Keď sa zníži funkcia mitochondrií, srdce stráca schopnosť efektívne pumpovať. Tento energetický deficit sa prejavuje ako zlyhanie srdca, arytmia alebo zvýšená náchylnosť na ischemické poškodenie.37
Samotný proces starnutia je úzko spojený s klesajúcou funkciou mitochondrií. S pribúdajúcim vekom sa v mitochondriách hromadí poškodenie ich DNA, membrán a proteínov. Toto poškodenie vytvára zostupnú špirálu, v ktorej poškodené mitochondrie produkujú viac škodlivých voľných radikálov, čo vedie k ďalšiemu poškodeniu.38
Pokles produkcie bunkovej energie ovplyvňuje všetky aspekty starnutia, od zníženej svalovej sily a hustoty kostí až po oslabené kognitívne funkcie a imunitné reakcie. Tento proces urýchľuje rozvoj ochorení súvisiacich s vekom a ohrozuje schopnosť organizmu udržiavať homeostázu.39
Chronický únavový syndróm, ktorý sa kedysi odmietal ako čisto psychologický, sa tiež ukázal ako prejav mitochondriálnej dysfunkcie. Pacienti s týmto ochorením vykazujú merateľné abnormality v energetickom metabolizme, pričom ich bunky sa snažia produkovať dostatok ATP aj počas odpočinku.40
Tento nedostatok energie vysvetľuje extrémnu únavu, zhoršujúce sa príznaky po aktivite a rozsiahle problémy, ktoré sa pri tomto ochorení vyskytujú. Bez dostatočného množstva bunkovej energie je ovplyvnené všetko od svalovej sily až po funkciu mozgu, čo vedie k príznakom, ktoré štandardná liečba zvyčajne nedokáže odstrániť.
Duševné zdravotné stavy, ako sú depresia, úzkosť a poruchy nálady, sú tiež silne spojené s nedostatkom energie.41 Dáva to zmysel, keď sa zamyslíte nad tým, koľko energie potrebuje mozog na tvorbu neurotransmiterov, udržiavanie prepojenia mozgových buniek a riadenie signálnych sietí, ktoré riadia náladu a správanie.
Diagnostické odpojenie
Súčasné lekárske prístupy sa bežne nezaoberajú úlohou produkcie bunkovej energie v zdraví. Namiesto toho sa zameriavajú na liečbu symptómov, podobne ako keď sa pokúšate opraviť výkon auta bez toho, aby ste skontrolovali, či je palivová nádrž prázdna. Toto prehliadanie vedie k dočasným opravám, ktoré neriešia základný problém, a pacienti tak uviaznu v cykle liečby symptómov namiesto skutočného zotavenia.
Napríklad pri cukrovke sa liečba zvyčajne zameriava na zníženie hladiny cukru v krvi bez toho, aby sa riešila mitochondriálna neefektívnosť, ktorá spôsobuje inzulínovú rezistenciu. Tieto zásahy síce pomáhajú kontrolovať hladinu glukózy, ale neriešia energetický deficit, ktorý je hlavnou príčinou ochorenia. Podobne aj pri neurodegeneratívnych ochoreniach sa terapie zameriavajú na nerovnováhu neurotransmiterov, ale ignorujú mitochondriálnu dysfunkciu, ktorá je základom úbytku kognitívnych funkcií.
Rovnaký rozpor existuje aj pri liečbe bolesti. Chronické stavy, ako je fibromyalgia, sa často liečia liekmi, ktoré tlmia príznaky, ale nedokážu obnoviť bunkové energetické systémy potrebné na dlhodobé uzdravenie. Toto spoliehanie sa na potláčanie symptómov udržiava závislosť od liekov a zároveň zanedbáva možnosť skutočného uzdravenia.
Konvenčná medicína rozdeľuje telo na izolované systémy a lieči každý orgán alebo funkciu samostatne, čo je hlúpe. Tento roztrieštený pohľad na zdravie odráža širší problém – neuznanie vzájomnej prepojenosti systémov tela a základnej úlohy produkcie bunkovej energie.
Cesta vpred
Bunková energia je dôležitým, ale prehliadaným článkom, ktorý moderná medicína príliš dlho ignorovala. Jej riešenie nie je len novým prístupom – je to jediný prístup, ktorý prináša skutočné a trvalé výsledky. Postavenie bunkovej energie do centra každej diagnózy a liečebného plánu nanovo definuje lekársku paradigmu a zásadne mení spôsob prevencie a liečby chorôb.
Táto zmena presahuje rámec zvládania symptómov alebo hľadania krátkodobej úľavy. Zameriava sa na riešenie základnej príčiny – obnovenie vrodenej schopnosti vášho tela liečiť sa. Každá bunka vo vašom tele má neuveriteľnú schopnosť opravovať, regenerovať a prosperovať, ale aby fungovala čo najlepšie, spolieha sa na jednu vec – optimálnu energiu. Bez nej sa vaše zdravie zhoršuje a nastupujú choroby.
Uprednostnením bunkovej energie odomknete túto pozoruhodnú schopnosť uzdraviť sa prakticky z akejkoľvek choroby. Už sa nemusíte spoliehať na dočasné riešenia modernej medicíny, ktoré len maskujú základný problém. Namiesto toho si vybudujete základ zdravia, ktoré je odolné, trvalé a zakorenené v prirodzenom dizajne vášho tela.
Ide o revolúciu v oblasti zdravia a návrat k tomu, čím medicína vždy mala byť – k systému, ktorý podporuje schopnosť tela obnoviť sa, nie ho potláčať. Cesta vpred je jasná – začína sa bunkovou energiou, ktorá je skutočným základom trvalého zdravia.
Ak sa Vám tento preklad páčil a viete o niekom, koho by mohol zaujať, s kľudným svedomím ho prepošlite komukoľvek vo svojom zozname spriaznených duší…preklad: KisutumoMidonotaka –> https://tinyurl.com/yxxk3y9a
1, 7 National Human Genome Research Institute, Mitochondria, January 22, 2025
2 Molecular and Cellular Endocrinology. Volume 551, 1 July 2022, 111661, Abstract
3 Antioxidants 2023, 12(4), 782, Mitochondria, the Key Aerobic Microbe for Eukaryotic Cell Evolution
4, 5 The Cell: A Molecular Approach. 2nd Edition., Mitochondria, The Genetic System of Mitochondria
6 Current Research in Physiology. Volume 4, 2021, Pages 163-176, Introduction
8 Current Opinion in Neurobiology. Volume 78, February 2023, 102668, Introduction
10 StatPearls [Internet]. Biochemistry, Anaerobic Glycolysis
11 The Cell: A Molecular Approach. 2nd Edition, The Mechanism of Oxidative Phosphorylation
15 National Human Genome Research Institute, Apoptosis, January 22, 2025
20 Sig Transduct Target Ther 9, 124 (2024), Energy and Nutrient Sensing
24 StatPearls [Internet]. Biochemistry, Glycolysis, Fundamentals
25, 26, 29 StatPearls [Internet]. Physiology, Adenosine Triphosphate, Function
27 MedComm (2020). 2022 Aug 2;3(3):e161, HSPs Classification
30 Front Physiol. 2019 May 3;10:532, Mitochondrial Dysfunction and Insulin Resistance
32 Advances in Experimental Medicine and Biology, May 2021; Vol 1311: Pages 3–15, The Warburg Effect
34 J Transl Med 21, 613 (2023), Mitochondrial Dysfunction in Neurodegenerative Disorders
37 Antioxidants 2023, 12(4), 782, The Role of Mitochondrial Function in Multiple Diseases
41 Schizophrenia Research Volume 273, November 2024, Pages 62-77