Med môže byť prirodzeným spôsobom, ako poraziť baktérie
Dr. Joseph Mercola, 29. novembra 2024
Je známe, že med je prirodzene antibiotický, antimikrobiálny a protizápalový. Štúdia odhalila, že môže byť liekom na rozbujnené kolónie patogénnych baktérií.
Poznámka: Tento článok je reprint. Pôvodne bol uverejnený 10. októbra 2016.
Ak ste už niekedy počuli o manukovom mede (vedecký názov Leptospermum scoparium), možno už viete, že sa už tisícročia používa ako liek proti zápalom a bakteriálnym infekciám.
Štúdia na Univerzite v Southamptone vo Veľkej Británii uvádza, že med z Nového Zélandu by mohol byť užitočný na zníženie rizika infekcií a pomôcť zabrániť vzniku patogénnych bakteriálnych kolónií známych ako biofilm na katétroch a iných zdravotníckych pomôckach.
Katétre sa vo všeobecnosti používajú buď na monitorovanie množstva moču, ktorý pacient vypúšťa, alebo na jeho vypúšťanie. Podľa časopisu The Journal of Pathology:
"V zdravotníckych pomôckach, ktoré sa používajú na vnútorné použitie, sa vytvárajú biofilmy, ktoré môžu spôsobovať infekcie a slúžia ako rezervoáre patogénov. Močové katétre sú často zavedené na dlhší čas a sú náchylné na tvorbu inkrustácií aj biofilmov.
Stratégie na minimalizáciu výskytu biofilmu sú základom aktívnej oblasti výskumu v biomedicíne. Manukový med má (okrem iného) dobre známe antibakteriálne vlastnosti." 1
Štúdia zahŕňala umiestnenie manukového medu do bakteriálnych kultúr vrátane Escherichia coli (E. coli), ktorá je príčinou až 90% infekcií močových ciest (UTI), 2 a Proteus mirabilis, baktérie, ktorá sa za určitých podmienok môže dostať z čreva a spôsobiť infekciu močových ciest, 3 s cieľom pozorovať vplyv medu na rozvoj biofilmu. Informovala o tom agentúra Medical News Today:
"Po 72 hodinách tím zistil, že najvyššie riedenie medu – 16,7% – znížilo lepivosť baktérií o 77% a všetky ostatné riedenia znížili lepivosť o najmenej 70%.
Z hľadiska rastu biofilmu výskumníci zistili, že všetky koncentrácie manukového medu znížili rast po štyroch hodinách; najvyššia koncentrácia znížila rast o 38% po štyroch hodinách a po 24 hodinách sa zvýšila na 46 %." 4
Manukový med v reálnom svete
Súčasťou protokolu štúdie bolo riedenie manukového medu na rôzne koncentrácie a jeho testovanie proti rôznym baktériám. Aj pri najslabšej hladine, 3,3%, dokázal spomaliť vývoj biofilmu a zabrániť zhlukovaniu baktérií. Výskumníci dospeli k záveru, že vo všetkých prípadoch med „výrazne brzdil prichytávanie baktérií“ – aspoň v laboratórnych testoch.
V reálnom živote sa biofilmy môžu stať ohniskom infekcie, v porovnaní s ktorou pôvodný zdravotný problém bledne. Na celom svete sa ročne predá približne 100 miliónov katétrov, takže sú prirodzeným šíriteľom infekcií močových ciest a iných infekcií.
Vedci však ešte chcú vykonať ďalšie testy, kým odporučia používať med na katétroch v reálnych nemocničných podmienkach, ale ako sa uvádza v článku Time:
"Rezistencia na antibiotiká je veľkým problémom na celom svete. Baktérie sa môžu prirodzene stať odolnými voči liekom používaným na ich liečbu a k tomuto problému prispelo aj rozsiahle používanie antibiotík v priebehu rokov v medicíne a poľnohospodárstve." 5
Hovorí sa, že robiť stále to isté a očakávať iný výsledok je definíciou šialenstva, napriek tomu lekári stále aplikujú a predpisujú tie isté neúčinné metódy a lieky svojim pacientom s infekciami močových ciest a inými zdravotnými problémami a často ich choroby, bolesti a utrpenie ešte zhoršujú. A celý čas mali med priamo pod nosom.
Nedostatok výskumu neznižuje účinnosť manukového medu
Akokoľvek pôsobivé sa zdajú byť klinické skúšky manukového medu, niektoré zdravotnícke subjekty tvrdia, že chýbajú dôkazy o tom, že by bol užitočný v zdravotníckych zariadeniach, pretože nebol „overený“ v správnych podmienkach.
Vzhľadom na ohromujúci úspech v skúške mohli výskumníci zo Southamptonu len tvrdiť, že med je rovnako hodnotný ako akákoľvek iná látka, ktorú mohli skúmať. Na rozdiel od niektorých iných zlúčenín, ktoré skúmali (a ktoré sa mimochodom stále používajú), si totiž baktérie na manukový med zatiaľ nevytvorili rezistenciu.
Štúdia dospela k záveru, že „v skutočnosti žiadne liečivo alebo obväz nedostáva jednoznačnú podporu, čo naznačuje, že táto oblasť je nedostatočne preskúmaná alebo ťažko riešiteľná“. Podobná štúdia v Cardiffe vo Veľkej Británii z konca roka 2011 priniesla veľmi podobné výsledky. Informovala o tom mikrobiologická spoločnosť:
„Manuka med má širokospektrálnu antimikrobiálnu aktivitu a jeho použitie v klinickom prostredí začína byť akceptované s pokračujúcim vznikom rezistencie na antibiotiká a nedostatočnosťou zavedených systémových terapií; nové inhibítory môžu ovplyvniť klinickú prax.“ 6
Zmiešaním manukového medu a baktérií Streptococcus pyogenes sa dosiahla „významná bunková smrť a disociácia buniek z biofilmu“. Táto štúdia ponúkla ďalšie dôkazy o výhodách tohto medu na lokálnu aplikáciu na rany. 7 Podľa Oxford Journals:
"Od konca 80. rokov 20. storočia sa na celom svete zaznamenal opätovný výskyt závažných invazívnych infekcií spôsobených Streptococcus pyogenes (známy aj ako streptokoky skupiny A).
Dva najzávažnejšie invazívne prejavy sú syndróm streptokokového toxického šoku (STSS) a nekrotizujúca fasciitída, ktoré sú spojené s vysokou morbiditou a mortalitou." 8
Potenciál medu v oblasti prirodzenej obrany a liečby chorôb by mohol byť jednoduchým riešením, ktorému by malo venovať pozornosť viac lekárskeho sveta – ako aj každý, kto chce aplikovať prírodnú liečbu doma.
Med – prirodzene antiseptický, antibiotický a protizápalový
Kvetinový nektár, ktorý používate na jedlo, známy aj ako med, sa koncentruje dehydratáciou vo vnútri úľov a „má veľmi komplexné chemické zloženie, ktoré sa líši v závislosti od botanického zdroja,“ uvádza sa v jednej štúdii.
"Uvádza sa, že med má inhibičný účinok na približne 60 druhov baktérií, niektoré druhy húb a vírusov.
Antioxidačná schopnosť medu je dôležitá pri mnohých chorobných stavoch a je spôsobená širokým spektrom zlúčenín vrátane fenolov, peptidov, organických kyselín, enzýmov a produktov Maillardovej reakcie.
Med sa používa aj pri niektorých gastrointestinálnych, kardiovaskulárnych, zápalových a nádorových stavoch." 9
V závislosti od ich pôvodu a za predpokladu, že spĺňajú regulačné normy v Spojenom kráľovstve, Úrade pre potraviny a liečivá (FDA) v USA a inde, je v súčasnosti k dispozícii široká škála produktov na báze medu „medicínskej kvality“.
V teste v Southamptone a v ďalších testoch podobného rozsahu sa však použil len manukový med. Tento tmavší ako bežný med sa zbiera špeciálne od včiel, ktoré hodovali na strome Manuka, ktorý sa nachádza najmä na Novom Zélande. Dr. Bashir Lwaleed, člen tímu zo Southamptonu, poznamenal, že jeho tím ako prvý navrhol použitie manukového medu na zníženie rizika infekcie a na zabránenie vzniku biofilmu na katétroch.
Napriek tomu niektorí vedci a odborníci na starostlivosť o rany čakajú na lepšie dôkazy. BBC Health priniesla reakciu odborníčky na starostlivosť o rany doktorky Nicky Cullumovej, ktorá sa zaoberala dôkazmi a odpovedala: „Ľudia majú radi veci, ktoré sú prírodné, ale nie vždy sú účinnejšie.“ Ako uviedla v BBC Health, povedala:
"Táto práca zo Southamptonu je vo veľmi ranom štádiu, takže by sme sa nemali príliš tešiť. Je to však zaujímavá cesta, ktorá stojí za to, aby sme sa ňou zaoberali... Samozrejme, potrebovali by sme viac štúdií, aby sme overili, či to nebude dráždiť močový mechúr alebo spôsobovať iné problémy." 10
Med pomáha
Možno ste sa už dozvedeli, že med je veľmi účinný pri bolestiach hrdla a kašli. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) vytvára na danom mieste ochranný film, ktorý zmierňuje zápal a podráždenie, čím sa stáva skutočným demulcentom. 11 Dokonca sa ukázalo, že pomáha pri genitálnom herpese 12 a rakovine.
Popáleniny, rezné rany a uhryznutia hmyzom všetkého druhu sa úspešne liečia surovým medom už niekoľko tisíc rokov. Pred príchodom penicilínu bol liekom na hojenie rán a moderná medicína objavila ďalšie spôsoby jeho využitia.
U.S. News opísali príbeh ženy s „kráterovým“ uhryznutím pavúkom na palci na nohe, pri ktorom konvenční lekári navrhovali transplantáciu kože a možnosť straty nohy. Namiesto toho sa priklonila k lekárovi, ktorý chcel ranu ošetriť obväzmi napustenými medom. Približne do piatich týždňov rana zmizla. V správe sa dodáva:
"Používanie medu na ošetrenie rán nie je takmer žiadnou novinkou. Antropológovia našli dôkazy o tom, že starovekí Egypťania používali tento postup už pred 5,000 rokmi. Aristoteles písal o používaní sladkej hmoty ako masti na rany okolo roku 350 pred n. l. Táto prax pretrvala až do súčasnosti v niektorých kmeňových oblastiach v Afrike. Väčšina z 2 miliónov Američanov s chronickými vredmi na nohách však o liečivej sile medu pravdepodobne nevie." 13
V súčasnosti je antibakteriálny manukový med jediným druhom medu schváleným na použitie ako zdravotnícka pomôcka. 14
Surový med – antimykotická, antibakteriálna a antimikrobiálna supersubstancia
Hoci obyčajný, surový a nefiltrovaný med údajne nie je taký silný, aj on má svoje výhody. Surový med je totiž antimikrobiálny. Podporuje vhodné prostredie pre rast zdravých baktérií v tráviacom trakte a zároveň bojuje proti škodlivým baktériám, ktoré sa podieľajú napríklad na chronickom zápale prínosových dutín.
Čistý med tiež podporuje lokálne hojenie rán, napríklad vredov a popálenín od slnka, pomáha v boji proti vírusom, napríklad herpesu, a dokonca podporuje zdravé srdce tým, že znižuje hladinu homocysteínu a pomáha kontrolovať alergie. V jednej štúdii sa uvádza jeho účinnosť proti Pseudomonas aeruginosa, ktorý bol približne od roku 1960 do začiatku 80. rokov 20. storočia ťažko zničiteľným patogénom, vyvolávajúcim infekcie „u pacientov s popáleninami, cystickou fibrózou, akútnou leukémiou, transplantáciou orgánov a intravenóznou drogovou závislosťou“. 15
V mede je niekoľko úžasných zložiek. Vedci niektoré z nich ešte len začínajú triediť. V jednej štúdii 16 sa vysvetľuje, že liečivé schopnosti medu pochádzajú z jeho antibakteriálnej aktivity a schopnosti udržiavať ranu vlhkú a zároveň hojiť a obnovovať tkanivo.
Okrem toho je antimikrobiálny účinok (vo väčšine medov) spôsobený enzymatickou výrobou peroxidu vodíka. Manukový med možno nazvať neperoxidovým medom, pretože antibakteriálny účinok zostáva zachovaný, aj keď je účinok peroxidu vodíka zablokovaný.
Časť týchto účinkov by mohla byť spôsobená vysokým obsahom cukru a nízkym pH, ktoré bránia rastu mikróbov. V štúdii sa dodáva, že manukový med „má údajne inhibičný účinok na približne 60 druhov baktérií vrátane aeróbov a anaeróbov, grampozitívnych a gramnegatívnych“. 17
Nie každý (vyrobený) med je rovnaký
V tej istej štúdii sa uvádza:
"Medicínske medy majú silnú baktericídnu aktivitu in vitro proti baktériám odolným voči antibiotikám, ktoré spôsobujú viaceré život ohrozujúce infekcie ľudí. V antimikrobiálnej aktivite niektorých prírodných medov však existujú veľké rozdiely, ktoré sú spôsobené priestorovými a časovými rozdielmi v zdrojoch nektáru." 18
Pri kúpe medu buďte opatrní, pretože nie každý med na pulte je čistý, surový a nefiltrovaný druh, ktorý bude mať tieto vlastnosti. Vysoko spracovaný med je totiž upravený do takej miery, že v ňom nemusia zostať liečivé látky. Veľká časť tohto druhu pochádza z Číny a neobsahuje ani žiadne peľové častice. Ak chcete vedieť, ako sa med falšuje, prečítajte si môj článok „Pranie medu: Je váš med pravý alebo falošný?“
Ak sa Vám tento preklad páčil a viete o niekom, koho by mohol zaujať, s kľudným svedomím ho prepošlite komukoľvek vo svojom zozname spriaznených duší…A ešte jedna poznámka na záver: V prehľade s názvom „A Comparison Between Medical Grade Honey and Table Honeys in Relation to Antimicrobial Efficacy“ (Porovnanie lekárskeho medu a stolových medov vo vzťahu k antimikrobiálnej účinnosti), WoundResearch.com dochádza k záveru, že „pacienti aj lekári by mali pochopiť obmedzenia samoliečby medom zo supermarketov a výhody patentovaných produktov na ošetrovanie rán“. 19
preklad: Takumi Azadi –>https://tinyurl.com/yxxk3y9a
3 HubPages, “Urinary Tract Infections (UTIs) and Proteus Mirabilis Bacteria”
15, 17, 18 Otolaryngol Head Neck Surg. 2009 July:141(1):114-8