Jazda s prázdnou nádržou
International.Man, Jeff Thomas, 13. novembra 2023
"Nepodceňujte silu umierajúceho leva, pretože môže udrieť s nepredstaviteľnou silou."
Zvykli sme si považovať USA za najmocnejšiu krajinu na svete.
Od konca druhej svetovej vojny boli ekonomickou veľmocou, ktorá diktovala podmienky zvyšku sveta. Vojnová produkcia vytvorila najmodernejšie továrne na svete, čo umožnilo povojnový rozmach výroby tovaru každého druhu. Skutočnosť, že USA na konci vojny vlastnili dve tretiny svetového zlata, im umožnila diktovať, že americký dolár bude štandardnou obchodnou menou.
A neskôr vytvorenie OPEC zabezpečilo, že všetok plyn a ropa sa budú zúčtovávať v petrodolároch. Výsledná ohromná hospodárska sila umožnila USA prevziať úlohu svetového policajta s rozpočtom na obranu, ktorý sa rovnal rozpočtu ďalších desiatich najsilnejších krajín dohromady.
Ale všetka táto moc viedla vedúcich predstaviteľov amerického impéria k tomu, že sa domnievali, že sú všemocní. V roku 1971 prestali používať zlatý štandard a v nasledujúcich desaťročiach sa USA stali z najväčšieho veriteľa na svete najväčším dlžníkom.
USA už nedokážu vyrábať tovar, pretože ich neustále rastúce náklady na prácu v odboroch ich vytlačili z trhu, a to aj pre miestnu spotrebu. V súčasnosti sú prakticky vo všetkom tovare závislé od Číny, Mexika a ďalších krajín. A napriek tomu sa USA vyhrážajú týmto krajinám kontrolami. S pomocou FATF a OECD sa USA stali ekonomickou guľou na reťazi pre ekonomiky prvého sveta a v menšej miere aj mimo neho.
USA sú teraz prázdnym impériom. Podľa všetkých kritérií je to Goliáš, ktorý pravdepodobne v blízkej budúcnosti padne. V poslednom čase sa však uvedené podmienky zhoršili do takej miery, aká nemá v povojnovom svete obdobu.
V marci 2021 urobili USA osudovú chybu, keď skonfiškovali súkromne vlastnený majetok ruského ľudu. Hoci to Američania považovali za spravodlivý trest za ruskú inváziu na Donbas, zvyšok sveta to videl inak. Vedúci predstavitelia dokonca aj malých krajín to vzali na vedomie a uvedomili si, že súbor pravidiel bol práve vyhodený von oknom. Ak si mohli USA dovoliť zabaviť zahraničný majetok v súkromnom vlastníctve Ruska... mohli by to urobiť kdekoľvek.
Hoci si to v tom čase v USA takmer nikto nevšimol, viac ako dve tretiny krajín sveta začali potichu vytvárať zmluvy s Čínou a Ruskom – snažili sa vybudovať novú alternatívu k lúpežnému impériu. Hoci sa to Američanom stále zdá bezvýznamné, zmena nastala rýchlo a podstatne. V súčasnosti existujú desiatky nových zmlúv a ďalšie sú na ceste. Svet je teraz "rozdelený na dve časti".
Saudská Arábia spolu s ďalšími krajinami OPEC rázne prešla na stranu Číny, čím zabezpečila, že petrodolár už čoskoro nebude existovať.
Boli uzavreté nové zmluvy, ktoré umožnia krajinám sveta obchodovať vo svojich vlastných menách, obchádzajúc dolár, čo zabezpečuje, že americký dolár ako rezervná mena je tiež na odchode. Nastáva úplne nová globálna paradigma – taká, o ktorej sa v USA ani nehovorí. Američania si blažene neuvedomujú, že ich krajina je teraz domčekom z kariet… čaká sa len na silný vietor.
Tento silný vietor sa objavil na Blízkom východe v podobe vojny, ktorá sľubuje rozbiť Banku USA. USA ročne vrážajú do vojensko-priemyselného komplexu 830 miliárd dolárov na zbrane, ktoré sú v niektorých prípadoch zastarané už desaťročia, zatiaľ čo iné mocnosti pokračujú v pokroku a dnes vojensky výrazne prevyšujú USA.
K tomu treba pripočítať ohromujúcu hlúposť amerických lídrov, ktorí sa rozhodli v tomto období vykastrovať vlastnú armádu. Bez ohľadu na to, ako krajina podporuje práva homosexuálov, zníženie dôrazu na mužnosť v ozbrojených silách vytvára armádu, ktorej súčasťou nechce byť žiadny plnokrvný muž. Ozbrojené sily USA sú rozvrátené.
Buďte si istí: nejde len o krajinu, ktorá zažíva krízu. Je to impérium v smrteľných kŕčoch.
Najprosperujúcejšie mestá v Amerike dramaticky upadajú. Centrá miest sú plné bezdomovcov a drogovo závislých.
Tí, ktorí rabujú obchody, nie sú stíhaní, čo vedie k epidémii kriminality, ktorá zatvára celé štvrte predtým úspešných obchodov.
Celé centrá miest nie sú schopné podporovať obchod, čo vedie k vyprázdňovaniu miest.
Banky prepúšťajú desaťtisíce zamestnancov.
Nemožno nájsť kompetentných pracovníkov. Môžu mať oprávnenia, ale nedokážu dokončiť úlohy. Maximálne využívajú dni práceneschopnosti a inak sa nedostavujú do práce.
Jednoduché obchodné úlohy sa nedarí plniť. Nedarí sa dodržiavať termíny. Starších pracovníkov odchádzajúcich do dôchodku nemožno nahradiť nemotivovanými náhradníkmi.
Podniky majú chronicky nedostatok zamestnancov – reštaurácie nemôžu obslúžiť zákazníkov, automechanici nechávajú neopravené autá, neodvážajú sa odpadky, lety sú zrušené, pretože sa nedostaví personál leteckej spoločnosti.
Väčšina krajín sa z režimu lockdownov spamätala, ale v USA sa doslova milióny ľudí rozhodli nevrátiť na pracovisko.
V iných častiach sveta sa deje pravý opak. Najmä v Ázii vládne obrovské nadšenie pre nový rast. Vznikajú nové podniky. Dokonca aj v "komunistických" krajinách, ako je Vietnam, je možné stáť na rohu ulice a vidieť nespočetné množstvo roľníkov, ktorí si každý deň na chodníku zakladajú obchod: kapitalizmus v plnom prúde.
Nič z toho nie je náhodný jav. Krajiny majú svoj životný cyklus. Ríše majú svoj životný cyklus. Úroveň prosperity, ktorú krajina dosahuje na svojom vrchole, je priamo úmerná závažnosti jej prípadného kolapsu.
Prvý svet, najmä USA, skutočne beží na prázdno a možno očakávať, že doslova skončí v plameňoch. Z vnútra USA je ťažké pochopiť, že zvyšok sveta začal svoju konsolidáciu a vzostup pred osemnástimi mesiacmi a že nová dominantná mocnosť rýchlo rastie. Neprvý svet si uvedomuje, že to nie je koniec sveta, ale globálna zmena dominancie.
V súčasnosti sme svedkami počiatočného štádia rozpadu najväčšieho svetového impéria. To je ťažké si čo i len predstaviť, nieto ešte zobraziť. Prvé udalosti sa však odohrávajú a sú dôkazom toho, že ich máme pred sebou. Ak sa budeme obťažovať čítať čajové lístky, uvidíme, že sa chystajú väčšie udalosti. Je celkom možné, že do roku 2030 budeme sledovať, ako sa usádza prach na minulom impériu.
História nám však pripomína, že umierajúce impériá neodchádzajú potichu. V každom prípade sa pokúšajú udržať si svoju umierajúcu moc prostredníctvom vojny. Ak nie je vojna naporúdzi, tak sa vymyslí. Zámienka na vojnu nie je dôležitá. Dôležité je, že konflikt je dostatočný na to, aby si podmanil obyvateľov impéria a prinútil ich obetovať svoje práva v prospech svojej krajiny v jej núdzi.
A tiež je pravda, že aj umierajúca mocnosť môže na svojej ceste ku skaze napáchať obrovské škody.
Bez ohľadu na to, či čitateľ žije v USA, v inej krajine prvého sveta alebo v niektorej vzdialenej krajine, ktorá bude pravdepodobne menej zasiahnutá rozvíjajúcim sa konfliktom, bolo by múdre dištancovať sa od tejto bitky.