Hľadanie lásky v časoch kovidových
Substack, Karen Hunt alias KH Mezek, 30. januára 2023
Posolstvá nádeje a odvahy z Luxoru v Egypte
Toto je moja inšpiratívna esej na január 2023.
Keď v januári 2020 udrela pandémia, žila som v egyptskom Luxore. V roku 2017 mi Luxoru učaroval a plánovala som, že sa stane mojím domovom – alebo aspoň takým domovom, aký len cestovateľ ako ja môže mať.
Zamilovala som sa aj do jedného muža. Jedného dňa aj tento príbeh vyrozprávam. Toľko príbehov! Prežila som celý život plný dobrodružstiev. A vždy som taký chcela.
Dlhé jesenné noci... v noci chodíme na motorke do Mohamadinovej rodinnej reštaurácie, pijeme tureckú kávu a pozorujeme východ mesiaca nad Nílom. Všetko sa rozplynie a zostane len kúzlo.
– v LUXORe الأقـــصــر.
S priateľmi v asuánskom chráme Philae
Boli to časy nevinnosti, než sa rozpútalo peklo.
Asi prvé dva týždne pandémie som sa bála ako všetci ostatní. Čo to bolo za strašnú nákazu? Bol vrchol turistickej sezóny. Pamätám si, ako som sedela vonku v kaviarni Wanna's s niekoľkými ženami, ktoré si zúfalo rezervovali letenky domov – za každú cenu, bolo im to jedno. Zakrátko všetci turisti utiekli. Jediní cudzinci, ktorí zostali, boli ženy vydaté za Egypťanov. A niekoľko ľudí ako ja, ktorí nikdy nepodľahli klamu.
Na prvý pohľad je Luxor krásny a tajomný. Pod ním je nebezpečný a krutý. Ak by ste tadiaľ len prechádzali, nikdy by ste to nepoznali. Ale ženy, ktoré podľahnú zvodným klamstvám lásky, objavia krutosť a nebezpečenstvo, keď sa vzdajú všetkých svojich úspor v prospech mužov, za ktorých sa vydali. Stávajú sa z nich zúbožení väzni bez možnosti úniku.
Lži sú v Luxore všade. Muži klamú ženám a ženy klamú samy sebe. "Môj Mohamad ma naozaj miluje," hovoria.
Aká je alternatíva? Načo je im pravda, keď ich situáciu urobí ešte neznesiteľnejšou. Vďaka klamstvám sa ich väzenia môžu zdať ako ochrana pred krutým svetom za dverami väzenia.
S kovidom, keď sa človek naučí poddajnosti, zamkne sa vo svojich domoch, nosí svoju chabú masku a nakoniec sa podrobí štyrom alebo piatim vpichom experimentálnej mRNA génovej terapie, aký má zmysel priznať, že to všetko boli lži? Lepšie je naďalej klamať samého seba.
Po prvých pár týždňoch som si uvedomila, že kovidové lži sa veľmi nelíšia od lží mužov z Luxoru. A nikto, kto podľahol niektorej z týchto lží, by si to nikdy nechcel priznať.
V Luxore život pokračoval ako zvyčajne. Keď žijete v prepojených dedinách, nemáte ten luxus "uzamknúť sa". Chrániť starú mamu tým, že ju izolujete? Čo je to za bláznivý nápad. Nosiť masku? Nikdy. Keby som nepočúvala správy, nikdy by som sa nedozvedela, že sa deje niečo nezvyčajné. V skutočnosti sa nič nezvyčajné nedialo, iba doma, v Spojených štátoch, vďaka veľmi vypočítavej a vykonštruovanej hystérii médií.
Pokračovala som na bicykli až do Údolia kráľov, okolo Memnonových kolosov, ktoré strážili cestu. Kúpila som si mango a melóny, urobila som si čerstvo vylisovaný pomarančový džús. Žila som zdravo. Áno, dostala som sa do menších problémov, keď som pomáhala jednej Švédke, ktorá sa stala mojou drahou priateľkou. Napísala som o tom v Príbehy zatmenia: Stratené cudzinky z Luxoru pre Egyptské ulice. Je zvláštne, že na mieste, kde toľko žien stratilo slobodu kvôli zvádzaniu miestnymi mužmi, a v čase, keď celý svet prepadol kovidovým lžiam, som sa cítila tak slobodná ako nikdy v živote.
Áno, vtedy sa všetko rozplynulo a zostalo len kúzlo. Čas pred tým, ako sme kvôli Covidu stratili svoju nevinnosť.
Nevadí mi to. Som rada, že sa mi otvorili oči, rovnako ako som bola rada, keď sa mi otvorili oči pred klamstvami Luxorčanov. Čas nevinnosti sa skončil. Je čas čeliť realite.