Fanerozoické podnebie
https://nyaspubs.onlinelibrary.wiley.com/doi/full/10.1111/nyas.14920
Skúmame dlhodobé klimatické zmeny za posledných 540 miliónov rokov (fanerozoikum). Na začiatku stručne zhrnieme relevantné súbory geologických a geochemických údajov, ktoré sú k dispozícii na rekonštrukciu dlhodobých klimatických zmien. Potom rozoberieme hlavné klimatické faktory, ktoré zrejme vysvetľujú veľkú časť týchto klimatických oscilácií. Prvým je dlhodobý trend atmosférického CO2 v dôsledku eologických procesov, zatiaľ čo druhým je ionizácia atmosféry v dôsledku meniaceho sa galaktického prostredia. Ostatné faktory, ako napríklad albedo a geografické vplyvy, majú druhoradý význam. V tomto prehľade venujeme osobitnú pozornosť otázkam, ktoré môžu ovplyvniť merania teploty odvodené z izotopov kyslíka, ako sú dlhodobé zmeny koncentrácie δ180 v morskej vode.
Globálna zmena klímy vo všetkých časových rovinách je základným aspektom vývoja Zeme. Tieto klimatické zmeny sú spôsobené viacerými faktormi, ktoré môžu byť vlastné alebo vonkajšie pre systém Zeme. Napríklad na veľmi dlhých časových úsekoch sa pomaly zvyšuje slnečný výkon, čo vedie k takzvanému paradoxu mladého slabého Slnka. Zjednodušene povedané: „Ak Zem na začiatku prekambria prijímala menej energie zo Slnka, prečo bola vtedy Zem taká teplá?“ Jednou z navrhovaných odpovedí je, že počas prekambria sa zloženie atmosféry postupne menilo zo silne kyslíkovej atmosféry s nedostatkom kyslíka a veľkým množstvom skleníkových plynov (napr. CO2, CH4 a NH3) na atmosféru bohatú na kyslík s výrazne nižšími koncentráciami skleníkových plynov. Vyššia koncentrácia skleníkových plynov udržiavala Zem na začiatku prekambria teplú. Následne bol postupný nárast slnečného žiarenia kompenzovaný poklesom skleníkových plynov. Na oveľa kratších časových horizontoch stále zisťujeme, že globálne klimatické zmeny sú spôsobené vnútornými a vonkajšími faktormi. Napríklad erupcie veľkých magmatických provincií (LIP) môžu do atmosféry pridať obrovské množstvo skleníkových plynov, ktoré Zem ohrievajú, zatiaľ čo dopady bolidov môžu Zem vo všeobecnosti ochladzovať, a to v krátkodobom aj strednodobom horizonte. Vo veľmi krátkom časovom horizonte (20 - 100 Ka) ovplyvňujú zmeny orbitálnych parametrov Zeme, známe ako Milankovičove cykly, množstvo slnečného žiarenia dopadajúceho do vysokých zemepisných šírok. To následne ovplyvňuje rast alebo úbytok ľadových plôch, čo moduluje energetický rozpočet Zeme zmenou albedu Zeme, a tým ovplyvňuje teplotu oceánov a globálne hladiny CO2 v atmosfére. Všimnite si však, že Milankovičova teória má svoje výhrady; hlavná súvisí s dominanciou cyklu 100 Ka. V dôsledku toho boli navrhnuté alternatívne vysvetlenia, napríklad zmeny sklonu obežnej dráhy Zeme. Tu sa zameriavame na strednú časovú škálu 100 Ma a skúmame klimatické zmeny počas fanerozoika. Počas tohto časového intervalu vznikol zložitý život, ktorý vytvoril množstvo fosílií, ktoré možno analyzovať chemickými metódami na opis globálnych zmien. Fanerozoikum sa vyznačuje aj relatívne stabilným zložením atmosféry. Preskúmame globálne klimatické zmeny v tomto časovom horizonte a ukážeme, že pozorovaná premenlivosť klímy je riadená kombináciou vnútorných a vonkajších faktorov.
STROJOVÝ PREKLAD (slovenčina)
https://upload.nolog.cz/download/6191dcae9c7cb456/#YWrUWHSgfKvHYsidwFlSeg
Platnosť odkazu uplynie po 100 stiahnutiach.